Autorka je šéfredaktorka The Slovak Spectator
Ako si v roku 2019 máme pripomínať Nežnú revolúciu? Ako máme oslavovať, že občania Československa dokázali skoncovať s totalitou?
Ako z výročia čerpať sily práve teraz, v čase, keď z podsvetia vyliezajú či priam vylietavajú oškliví démoni, v ktorých sme doteraz verili možno len tak polovičato, ako osemročné dieťa, ktoré stojí pri vianočnom stromčeku a samo seba núti ešte posledný raz uveriť, že tie nerozbalené balíčky mu poslalo samo nebo?
Osemdesiaty deviaty
Rok pádu totality nie je v strednej Európe len také obyčajné číslo, veľmi rýchlo sme si ho obalili mytológiou – v tomto druhu obaľovania sme dobrí. O osemdesiatom deviatom si v zahraničných textoch radi prečítame ako o roku zázrakov, annus mirabilis.
Chceme veriť v magickosť číslice osem, aj keď sa ňou osemdesiaty deviaty nekončí. Chceme mať pocit, že v nejakom bode našich životov sa udial zázrak a my sme na ňom boli účastní. Len sa pozrite, celé tie roky nám tu budovali vzduchotesnú pevnosť a ona sa zrazu zrútila ako domček z karát.
Pri kolektívnom spomínaní potom osemdesiaty deviaty zosobňujeme – bol to ten rok, ktorý nám dal slobodu, priniesol nový začiatok, vrátil nás na mapu Európy.
To všetko si hovoríme a chceli by sme oslavovať, cítime, že hádam aj je čo, ale ako, keď sme takí smutní a sklamaní?
O dôvody na sklamanie sme ani v minulých troch desaťročiach nemali núdzu, ale ešte nikdy doteraz sme si ich nevedeli poskladať v takých súvislostiach a do takej ucelenej podoby ako dnes.
V deväťdesiatom ôsmom mohli občania Slovenska, frustrovaní mečiarizmom, aspoň hľadať útechu na Západe alebo u susedov, poslúžiť si ich realitou, z ktorej sa dalo vyčítať, že veci sa dajú robiť aj lepšie.
Dnes sa situácia otočila a, napriek viditeľným nedostatkom, s ktorými sa boríme, sa nám stáva, že práve my sme pre našich susedov príkladom lepších rozhodnutí.
Holé ruky aj po tridsiatich rokoch
Na Nežnú sme začali spomínať skôr, než nám diktuje kalendár. Keď sa na slovenské námestia vrátili desaťtisíce ľudí, najskôr aby si pripomenuli obete dvojitej vraždy a neskôr na protest proti kolosu, ktorý tú vraždu dopustil, zrazu tam s nimi bol aj osemdesiaty deviaty – aby dal, priniesol, vrátil.
