SME
Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Osemdesiaty deviaty nás naučil, že verejnosť má moc

Začíname chápať, že demokracia je náš vlastný autorský projekt.

(Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autorka je šéfredaktorka The Slovak Spectator

Ako si v roku 2019 máme pripomínať Nežnú revolúciu? Ako máme oslavovať, že občania Československa dokázali skoncovať s totalitou?

Ako z výročia čerpať sily práve teraz, v čase, keď z podsvetia vyliezajú či priam vylietavajú oškliví démoni, v ktorých sme doteraz verili možno len tak polovičato, ako osemročné dieťa, ktoré stojí pri vianočnom stromčeku a samo seba núti ešte posledný raz uveriť, že tie nerozbalené balíčky mu poslalo samo nebo?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osemdesiaty deviaty

Rok pádu totality nie je v strednej Európe len také obyčajné číslo, veľmi rýchlo sme si ho obalili mytológiou – v tomto druhu obaľovania sme dobrí. O osemdesiatom deviatom si v zahraničných textoch radi prečítame ako o roku zázrakov, annus mirabilis.

Chceme veriť v magickosť číslice osem, aj keď sa ňou osemdesiaty deviaty nekončí. Chceme mať pocit, že v nejakom bode našich životov sa udial zázrak a my sme na ňom boli účastní. Len sa pozrite, celé tie roky nám tu budovali vzduchotesnú pevnosť a ona sa zrazu zrútila ako domček z karát.

Pri kolektívnom spomínaní potom osemdesiaty deviaty zosobňujeme – bol to ten rok, ktorý nám dal slobodu, priniesol nový začiatok, vrátil nás na mapu Európy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

To všetko si hovoríme a chceli by sme oslavovať, cítime, že hádam aj je čo, ale ako, keď sme takí smutní a sklamaní?

O dôvody na sklamanie sme ani v minulých troch desaťročiach nemali núdzu, ale ešte nikdy doteraz sme si ich nevedeli poskladať v takých súvislostiach a do takej ucelenej podoby ako dnes.

V deväťdesiatom ôsmom mohli občania Slovenska, frustrovaní mečiarizmom, aspoň hľadať útechu na Západe alebo u susedov, poslúžiť si ich realitou, z ktorej sa dalo vyčítať, že veci sa dajú robiť aj lepšie.

Dnes sa situácia otočila a, napriek viditeľným nedostatkom, s ktorými sa boríme, sa nám stáva, že práve my sme pre našich susedov príkladom lepších rozhodnutí.

Holé ruky aj po tridsiatich rokoch

Na Nežnú sme začali spomínať skôr, než nám diktuje kalendár. Keď sa na slovenské námestia vrátili desaťtisíce ľudí, najskôr aby si pripomenuli obete dvojitej vraždy a neskôr na protest proti kolosu, ktorý tú vraždu dopustil, zrazu tam s nimi bol aj osemdesiaty deviaty – aby dal, priniesol, vrátil.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Výber šéfredaktorky - Beata Balogová

Generálny prokurátor je len ďalším syndrómom oligarchickej republiky.


5 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Volič často nevie, čo chce. Aspoň by mal mať jasno v tom, čo nechce.


7 h
Peter Schutz

Strany nemajú čas.


8 h
Nataša Holinová

Okresné prokuratúry asi sladko spia.


8 h
SkryťZatvoriť reklamu