Súboj ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej s parlamentom je v dobrom zmysle slova až dojemný.
Poslanci v parlamente stratili zábrany, ignorujú koaličné dohody a riadia sa už len predvolebným vedomím a svedomím, ale Kalavská napriek tomu skúša presadiť rozumné veci ako stratifikácia nemocníc a povinné očkovanie detí pred nástupom do škôlky.
“Jej úsilie je nesmierne sympatické, budí dojem, že je presvedčená o prínosnosti svojich opatrení a nemáme dôvod nazdávať sa, že sa mýli.
„
(Mimochodom, súčasné rozbíjanie republiky v podaní tekutej parlamentnej väčšiny nech je varovaním pre každého, kto blúzni o tom, ako by sa poslanci mali riadiť svojím vedomím a svedomím –vedomie majú zväčša ako Anton Hrnko a svedomie žiadne, takže ich v mantineloch ľudskosti drží len koaličná zmluva a vládny program.)
Každý normálny politik by v jej situácii rezignoval – celkom iste na presadenie reformnej agendy a pravdepodobne aj na funkciu.