Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA 10.
Klasik slovenskej politiky deväťdesiatych rokov, predseda ZRS a istý čas podpredseda parlamentu Ján Ľupták zvykol odbíjať oponentov, ktorí argumentovali faktami a číslami slávnou replikou „z grafov sa nenajeme“.
Existuje, samozrejme, aj sofistikovanejšia kritika ekonomickej politiky prednostne zameranej na ekonomický rast, pričom obvykle argumentuje ekologickou udržateľnosťou, obmedzenými prírodnými zdrojmi, nerovnosťou a podobne.
Opakovane argumentujem, že bez ekonomického rastu sa nezaobídeme, pričom nemôže byť cieľom sám osebe a mal by byť nielen ekonomicky, ale aj sociálne a ekologicky udržateľný.
Sme už tridsať rokov od pádu komunizmu, pozrime sa teda na to, ako sa postkomunistickým krajinám darilo nielen v ekonomickej, ale aj v sociálnej a inštitucionálnej konvergencii.
Reformní skokani
Čo sa týka ekonomickej konvergencie, teda približovania ekonomickej úrovni vyspelých západoeurópskych štátov, myslím si, že v prípade krajín, ktoré vstúpili do EÚ, môžeme hovoriť o výraznom pokroku. Aj keď sa ukazuje, že dôsledky štyroch desaťročí komunizmu budeme naprávať rádovo dlhšie, ako bola dĺžka komunistického experimentu.
