Keďže už sme úspešne absolvovali Pamiatku zosnulých, zniesli by sme aj trochu tej našej traumatizácie.
Nie, teraz nemyslíme traumu Richarda Vašečku (ktorý sa s nami dávnejšie podelil o poznatok, že ho traumatizuje úmyselná ejakulácia mimo pošvy – akurát nepovedal, či len vlastná, alebo aj cudzia), ale traumu zo súdka Martina Glváča.
Dušičky sú za nami, Glváč o svojom odchode mlčí Čítajte Ten sa nám pred týždňom zveril, že cez Dušičky nechce traumatizovať verejnosť svojím odchodom z funkcie podpredsedu parlamentu.
To sa, samozrejme, dá pochopiť – každý z nás vo svojom okolí iste pozná množstvo ľudí, ktorých predstava úmyselného výronu Glváča mimo funkcie traumatizuje až skľučuje.
Ale v tomto prípade musí ísť príslovečná emocionálna náklonnosť Slovákov ku Glváčovi bokom. Aj v Smere chápu, že udržiavať ho v obehu je hrozná hanba, ktorá sa navyše stupňuje s čoraz väčšou intenzitou.
Najprv sme vedeli len o komunikácii so Zsuzsovou, potom sa pridalo dohadovanie služieb s Marianom Kočnerom a zločincami. To už naozaj nie je vtipné.
