Autor je riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti
Pri príležitosti spomienok na demontáž Berlínskeho múru mnohí politickí komentátori pranierovali zlyhania východných krajín dostáť prísľubom roku 1989.
Existuje veľa dôvodov na sklamanie. Odklon od demokratických štandardov v Maďarsku a Poľsku, ktoré boli lídrami vstupu do EÚ, vrhá tieň na európsky projekt. Rovnako neschopnosť vedúcich síl Rumunska a Bulharska nastoliť zásadné zmeny v politickom systéme a vládnucej triede je ďalším dôvodom na nespokojnosť.
Často býva prehliadaný veľký ekonomický pokrok v regióne, najmä v Poľsku. A vzhľadom na to, že v súčasnosti sa Paríž a Madrid môžu rovnako pravdepodobne ocitnúť v hľadáčiku kritiky od Amnesty International ako Budapešť alebo Varšava, sú tieto deliace čiary železnej opony ešte stále užitočné alebo nápomocné pri porozumení spoločných výziev a bojov Európy?
Autoritárstvo a korupcia v strednej a východnej Európe sú skutočné hrozby, riskujeme však zneužitie príbehu o zhoršení demokracie na Východe a zároveň prehliadame jeho ohrozenie na Západe?
Slepé body demokracie
Okrem pravidelných úvah Nemecka na margo zjednotenia sa hrboľatá cesta západoeurópskej demokracie desaťročia po páde múru sotva skúma.
Španielsko strávilo štyridsať rokov očisťovaním sa z Francovej diktatúry a napriek tomu v posledných rokoch došlo k bezprecedentnému poklesu slobôd médií a zúženiu práv na protest.
V roku 2015 boli ‘náhubkovým zákonom’ policajným dôstojníkom udelené právomoci ukladať administratívne sankcie, ktoré boli predtým v právomoci sudcov, za rôzne protestné akcie.
Vo francúzskych protiteroristických opatreniach došlo k zdĺhavým stavom núdze, počas ktorých boli polícii udelené rozsiahle právomoci na zatýkanie, prehliadanie domov bez oprávnení a zaváranie miest bohoslužieb.