Autor je politológ, odborný asistent FSEV UK
Vžil sa veľmi nebezpečný omyl, že sľubovať voličom niečo, čo chcú, je populizmus. Populizmus akoby pre mnohých znamenal dve veci: 1) sľubovať ľuďom obľúbené politiky a 2) rozhadzovať verejné financie. Ani jedno v učebniciach politológie pod populizmom nenájdete.
Populizmus nie je nadbiehanie masám ani zlé hospodárenie s verejnými financiami. Nemali by sme si ho pliesť ani s demagógiou, čiže prázdnymi a nesplniteľnými sľubmi.
Populizmus je neutrálny pojem pre ideológiu, prípadne pre štýl politiky, ktorý vidí politický zápas ako čierno-biely súboj dobrého ľudu a zlých elít. Túto definíciu u nás spĺňa kdekto, naľavo aj napravo, dobrý, zlý aj škaredý.
Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať? Čítajte Hra na lepších a horších
V minulosti kritici populárnych politík nemohli priznať, že sa sľubuje niečo žiaduce, najmä keď s tým mali ideologický problém. Nuž siahli po odborne znejúcom slove: populizmus. Znelo to dostatočne hrozivo.
Znamená to síce niečo celkom iné, ale postupne tento nesprávny význam prakticky zľudovel, čo, žiaľ, potvrdí aj pohľad do slovníka slovenského jazyka.
Apel na voličov znel: my vám nič nedáme, ale za to neprehĺbime deficit. Pozor, tí druhí sú populisti. A čuduj sa svete, tí druhí vyhrávali voľby.
Z vlastnej neschopnosti vyhrať voľby a ponúknuť ľuďom viac než vysvetlenia, ako sa niečo nedá, sme spravili vlastnú cnosť. Voliči sú tí hlúpi, nevedia oceniť, ako im nič nedáme a ešte ich vyhrešíme, že sa o seba nevedia postarať.
Vyvoláme dojem, že ak zvýšime ich neistotu a uprieme im prístupné a zrozumiteľné služby, zvýši sa ich sloboda. Potom sa pohoršíme a čudujeme, keď budú slobodou pohŕdať.
