Autor je scenárista a publicista
„Čína dosiahla takú technologickú úroveň, že často ani netušíme, o čom sa okolo stola hovorí. Navyše všetko, čo nám Číňania ponúkajú, funguje na základe čínskych technológií, o ktorých naši vyjednávači nemajú ani šajn,“ konštatuje Alexej Maslov, vedúci fakulty ekonomiky a východných štúdií.
„Od Číny by sme nemali kupovať iba technológie, ale aj štruktúru, ktorá podporuje invenciu. Od nápadu až po masovú výrobu. Neuveriteľné, koľko start-upov čínska vláda podporuje. Ako svojich vynálezcov chráni pred mafiánmi. Ako im vychádza v ústrety, aby ich nápady nekončili po šarvátkach s byrokratmi v cudzine.“
To je iba jeden z výrokov, ktoré zaznamenali ruské média, ale i blogeri, čo sa pokúsili vyhodnotiť výsledky Piateho ekonomického fóra vo Vladivostoku. Na fóre sa zúčastnilo 65 krajín, najdôležitejšou udalosťou však bolo plenárne zasadanie piatich krajín: Ruska, Japonska, Indie, Malajzie a Mongolska.
Prečo medzi účastníkmi chýba Čína, pýtali sa novinári. Ukázalo sa, že Čína o zasadnutie neprejavila záujem.
Postoj Číny zaskočil najmä Rusov, ktorí sa od roku 2014 „vracajú na Východ“, zatiaľ sa však zdá, že optimizmus Rusov bol predčasný. Čína zverejnila svoj globálny projekt Jeden pás, jedna cesta bez účasti krajín Eurázijského ekonomického zväzu, teda aj bez Ruska.
Dedolarizácia či jüanizácia
Nie všetko je stratené. Rusko s Čínou sa dohodli, že pri vzájomnom obchode budú používať ruble a jüany. V rámci „dedolarizácie“ previedli Rusi časť rezerv z dolára na jüan a keď Čínska centrálna banka devalvovala jüan, ruské rezervy prišli o osem miliárd dolárov.
