Ak by sme sa z akéhosi prepiateho humanizmu – ako nám radi vyčítajú obrancovia väčšinových práv – chceli zamýšľať, čo oslavy blížiaceho sa novembra znamenajú pre vylúčené rómske komunity, mohli by sme povedať čosi takéto.
Majú chodiť čisté, vodovod doma nemajú. Do škôlky chodí len každé tretie rómske dieťa Čítajte Po tridsiatich rokoch slobody dostanú ich deti trošku lepšiu šancu na to, aby nedopadli ako ich rodičia. Ak, samozrejme, plán dostať do škôlky všetky päťročné deti – teda aj z osád – dobre dopadne.
Ešte nevieme, aká veľká tá trošku lepšia šanca bude. Keďže v túto chvíľu sa porovnávame s Indonéziou a Kosovom, čo sa týka chronického „prepadlíctva“ malých osadníkov.
Toto nie je, samozrejme, reptanie na slobodu. Ale na našu nezodpovednosť k najslabším. To my sme pochopili slobodu tak, že sa konečne od ich problémov oslobodíme, ať si jdou. Na okraj mesta a spoločnosti.
