Autor je učiteľ a spisovateľ
Valí sa to ozaj zo všetkých strán a otvorov a už ani nejde o to, kto s čím príde prvý, rozdiely sa zamazali a je to celé jeden súvislý prúd bahna, ktorý nás nemá ako nezašpiniť každého.
Hoci aj vyjdeme niekam na kopec, sadneme si do lotosového sedu a spojíme prstíky, aby sme sa aspoň na chvíľu skryli pred svetom, nakoniec sa aj tak nevyhnutne dopracujeme k tomu istému poznaniu, k akému musel bez štipky námahy dospieť už aj ten najposlednejší opilec v doline pod nami.
Že močiar je všade a my sme nielenže jeho súčasťou, ale priam stavebnými prvkami.
Mená je už aj zbytočné vyťahovať, ale spýtajte sa napríklad mňa, koľkí z policajtov, ktorých poznám, boli pred pár rokmi ochotní počúvať o Kovošrote, keď ospevovali Kaliňáka, koľkí z nich boli schopní pripustiť, že Hedviga M. možno naozaj neklame, alebo že namiesto chytania ozajstných zločincov úplne nezmyselne pokutujú chudákov, ktorí sa po dvoch pivách vracajú domov na bicykli.
Čo tu kto ešte nechápe?
