Autor je riaditeľom českej neziskovej Organizácie na pomoc utečencom
Obrázky utečencov v Grécku sú každú jeseň a zimu rovnaké. Zúfalo preľudnené „tábory“ na ostrovoch v Egejskom mori, špina a bieda, kam sa človek pozrie, vždy pár ľudí zomrie na podchladenie. Väčšinou to už nikoho nezaujíma.
V tábore Moria sa tiesni päťkrát viac utečencov ako je oficiálna kapacita tábora, v centre Vathy dokonca osemkrát viac. Ľudia živoria v zabahnených stanoch, lekársku pomoc buď vôbec nemajú, alebo je úplne nedostatočná.
Na sto ľudí v Morii pripadá jedna toaleta, deti bez rodičov sú sexuálne zneužívané, sebapoškodzovanie a samovraždy sa stávajú bežnými štatistickými údajmi.
Tak nejako vyzerajú v Grécku takzvané hotspoty EÚ, ktoré boli kedysi prezentované ako budúci model prvého prijatia žiadateľov o azyl.
Nenazývajte ich ekonomickými migrantmi
Z provizórneho prvého prijatia sa čoskoro stali centrá, v ktorých ľudia trpia aj niekoľko rokov. Otrasné fotografie z Morie sú ľahko vyhľadateľné za pár sekúnd na googli.
V tomto roku utečencov v Grécku veľmi rýchlo pribúda. Už teraz je ich takmer dvojnásobok počtu z roku 2016 aj 2017. Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dorazilo ku koncu októbra 2019 do Grécka 55-tisíc 348 utečencov.
Zámerne dôsledne používam výraz utečenci, pretože národnostné zloženie novo prichádzajúcich je tento rok jasné – na 1. mieste Afganci (38,2 percenta), na druhom Sýrčania (25,3 percenta), na treťom občania Demokratickej republiky Kongo.
