„Sebemrskačstvo“ či – slovenskejšie – politický masochizmus nie je, zvlášť predvolebne, odporučenia hodná vlastnosť. Pohrebné reči, ba až žalmy, ktoré sa rozpútali po komunikačnom kolapse „námluv“ PS - Spolu a Kiskovej strany, také detaily neberú do úvahy.

Fakt je ten, že nepredkonzultovaná kolízia termínov, ktorá v pondelok vyústila do zbabranej verejnej promócie vstupu Za ľudí do paktu o neútočení PS - Spolu a KDH, nie je – hoci aj tri týždne pred uzavretím kandidačných listín – znamením vôbec ničoho.
Teda okrem neprofesionality v marketingovej komunikácii azda aj samotného Kisku, ktorému asi nedošlo, že nie je isté, že keď má čas on, musia ho akosi automaticky mať aj lídri od susedov.
Vyvodiť z neprijatia termínu Trubanom a Beblavým záver, že vidíme zánik opozičnej spolupráce, lebo všetci sa sústreďujú už len na svoje kampane a svoje preferencie, je však presne taký „neživotný“ ako opačná predstava, že k hľadaniu platforiem zbližovania vedú opozíciu pohnútky čisto altruistické, iba a len záujem, aby ani pol „antifico“ hlasu pod stôl neprepadlo.