Autor je nezaradený poslanec parlamentu a bývalý minister kultúry SR.
Zdá sa, že dohoda o neútočení medzi niektorými opozičnými stranami sa stala nielen najviditeľnejšou agendou ich predvolebnej kampane, ale je zjavné aj to, že spôsob, akým sa tento pakt uzatvára a komentuje, zapríčiňuje, že jeho pôvodný zámer sa obracia vo svoj opak.
Za ľudí sa pridá k dohode o neútočení s PS/Spolu a KDH, podpis odložili Čítajte Namiesto toho, aby bol pakt o neútočení posolstvom budúcej spolupráce opozičných strán, stal sa priestorom na konflikty, či už tiché (medzi PS-Spolu a Za ľudí), alebo hlasné (medzi KDH a OĽaNO).
Prísne vzaté, pakt o neútočení má slabinu aj v jeho samotnej podstate. Ak by ste totiž chceli upozorniť na to, že medzi vami a druhou stranou existujú vážne rozdiely a spory, ťažko by ste našli lepší spôsob, ako je uzatváranie dohody o neútočení.
Napriek tomu, takýto pakt vo svetle naozaj rozmanitej opozície, ktorá sa chce dať dokopy pre zmenu, nie je márny nápad. Mal sa však uzatvoriť rýchlo a hladko, čiže presvedčivo.
Zaoberajú sa len sebou
No tento opozičný pakt o neútočení zatiaľ len zosilnil doterajšie pochybnosti o tom, či dokážu opozičné strany spolu vôbec rozumne komunikovať, nieto ešte spolupracovať vo vláde tak, aby sa nerozpadli skôr, než sa na niečom dohodnú.
A zároveň mal byť tento pakt doplnený, respektíve už jeho súčasťou sa mal stať aspoň minimálny program budúcej spolupráce. Lenže práve o tom, čo by chceli opozičné strany urobiť spolu (to spolu podčiarkujem), vieme veľmi málo.
Vo výsledku sme teda pri vyššie zmienenom probléme, že doterajšou hlavnou agendou opozičných strán je to, že sa rozpačitým spôsobom zaoberajú vzťahmi medzi sebou.
