Autori majú na starosti zdravotnícky program v PS-Spolu
Politológ Roman Jančiga vo svojom komentári vyjadril obavy z návrhu PS-Spolu konečne zadefinovať nárok pacienta. Riziká, ktoré uviedol, však opisujú skôr dnešný stav zdravotníctva než nami navrhovanú zmenu.
Aby Beblavý a Mihál zase nechybovali Čítajte V komentári, ktorý už v titulku provokatívne a zavádzajúco spája Mira Beblavého a Jozefa Mihála so zdravotníckymi reformami predošlých vlád, Jančiga vyjadruje dva druhy obáv. Obe súvisia s návrhom koalície PS-Spolu zadefinovať štandard zdravotnej starostlivosti.
Jeho prvá obava spočíva v tvrdení, že definovanie nároku a tým aj možnosť zaplatiť si za to, čo je nad jeho rámec - teda za nadštandard, zníži dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny. Opak je pravda.
Práve dnes, keď žiadny štandard definovaný nie je, stretávame sa so selektívnou spravodlivosťou. Dôkazom sú zlé zdravotné výsledky, ľudia čakajúci na časenky o štvrtej ráno pred poliklinikou, termíny na vyšetrenie presahujúce niekoľko mesiacov, nelegálne poplatky, korupcia a mnohé ďalšie neférové situácie z každodenného života pacientov.
Súkromných lekárov a kliník pribúda, lebo pacienti, ktorí si to môžu dovoliť, si vyšetrenie radšej celé zaplatia sami, než by mali mesiace čakať s ostatnými.
Problém je aj v tom, že keď dôjde na náročnejšie a drahšie výkony, presunú sa späť do verejného zdravotníctva. A, samozrejme, bežný človek zatiaľ blúdi po lekároch, čaká a hľadá. Okrem roztvárajúcich sa nožníc sociálnej spravodlivosti naštrbujeme aj základný princíp solidarity zdravotného poistenia.
Najprv dôkladná regulácia
Podstatou nášho návrhu je zadefinovať nárok pacienta - nazývaný aj štandard. Čiže pomenovať, na aké výkony má pacient nárok (tzv. vecný nárok), ako ďaleko od domu ich musí dostať (tzv. geografický nárok) a aká je maximálna čakacia lehota (tzv. časový nárok).
