Autorka je redaktorkou českého Deníka N
"V prestávkach medzi inváziou na Ukrajinu, ovplyvňovaním amerických volieb a vrážaním klinu medzi euroúniové štáty si Putin našiel pár voľných minút a otrávil Skripaľa."
Tento vtip je pre politicky gramotných. Je typicky ruský, akoby politicky odvážny, ale nikoho veľmi neurazí ani vrchnosť nenaštve.
Navyše, geniálne ukazuje, ako vtipkovanie nielen kopíruje náladu obyvateľstva, ale rešpektuje hranicu, za ktorú nesmie zájsť.
Česi ruským vtipom rozumejú
Keď som v roku 1992 prišla do Ruska, ktosi mi povedal, že ruskú dušu nepochopím, kým sa nezačnem smiať na ich vtipoch. Rozumieť im v origináli je rovnako ťažké, ako rozumieť textom piesní.
Napriek tomu to šlo rýchlo. Porozumieť humoru cudzej krajiny vyžaduje určitú intímnu spriaznenosť. A tú s Rusmi máme, či sa nám to páči, alebo nie.
Dodnes si pamätám, ako stojím na letisku Šeremetevo a myslím si, že maturita z ruštiny mi umožní prinajmenšom opýtať sa na cestu na Gruzinskij pereulok 3.
Nepodarilo sa. Časy, keď ešte neboli mobily, kládli na samostatnosť, dochvíľnosť a schopnosť správne sa rozhodnúť oveľa väčšie nároky.
Rozhodla som sa správne a kúpila si mapu Moskvy. Za necelé tri hodiny som prišla na miesto, ktoré mi bolo ďalších desať rokov domovom.
Vtipné to vôbec nebolo. Boli to časy, keď sa anekdoty šírili ústne a človek mohol byť vtipný, len ak ich vedel rozprávať a pamätal si pointu. Tieto časy sa mali čoskoro skončiť.
Revolúcia v prenose myšlienok
Ôsmeho novembra uplynulo dvadsaťštyri rokov, čo v Rusku vznikla prvá webová stránka. Bola to historická chvíľa.
"Všade vedú pornostránky, u nás to vždy boli vtipy," usmieva sa muž, ktorý legendárnu stránku založil. Vrátil sa pre ňu zo sveta. Opustil vedu, ktorú mal tak rád, a vytvoril anekdot.ru.