SME
Štvrtok, 27. január, 2022 | Meniny má Bohuš

Ako sme objavili slobodnú Európu (píše Michal Havran)

Po návrate som mal pocit, že Európa nemá žiadne pozoruhodné tajomstvá.

Na druhej ceste Európou. (Zdroj: ARCHÍV M.H.)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je teológ a spisovateľ

Príprava

Nočák, Slovenská strela, sprcha na Masarykovom nádraží, Automat Koruna, pešo na Malú stranu, britská ambasáda, pohovor.

Prečo chcete ísť do Londýna? Pretože padol režim a nevieme, ako dlho to vydrží, a sú miesta, ktoré potrebujeme vidieť, cítiť, pozrieť sa, či vyzerajú tak, ako ich poznáme z kníh.

A vravíte, že idete s otcom? Áno, on to navrhol. Mal som osemnásť rokov, dovtedy som bol s rodičmi iba v Bulharsku, vlakom, s lepšími československými a východonemeckými turistami, počas jazdy cez Rumunsko sme mali zákaz vychádzať na staniciach z vozňov, zákaz otvárať okná, zákaz hádzať rumunským deťom jedlo a sladkosti.

Cesta do Viedne v zime 1989 sa nedá považovať za zahraničnú cestu, kráčali sme ako sýrski utečenci pod oknami v Hainburgu, ľudia nám podávali Milku a čaj, museli sme vyzerať ako deti vracajúce sa z frontu, v ktorých návrat nikto neveril. A ani nedúfal.

Západná Európa nás neočakávala, bála sa nás a mnoho z vtedajšej hrôzy, z prichádzajúcej hordy východu, nečistých síl z Tolkiena, ostalo dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prvé stretnutie so svetom bolo sentimentálne. Navštívili sme zopár známych, emigrantov, v Londýne, cestou späť v Mníchove, videl som život v červenej štvrti v Amsterdame a coffee shopy a ľudí sfajčených na grachtoch, kde sme si s otcom šúľali prvé cigarety Drum a rozmýšľali, či sa pokúsime dostať z Londýna ešte ďalej do Škótska.

Keď nám došli konzervy a sebadisciplína, stravoval som sa tyčinkami Snickers a marskami, vtedajším nástrojom sacharidovej integrácie do slastí Západu.

Občas sme si dali hranolčeky, voňal po nich Amsterdam aj belgický Oostende, odkiaľ sme sa vyplavili, odkiaľ sme videli miznúť kontinent, a praclíky v Nemecku, vtedy ešte rozdelenom, v Norimbergu, kde som pochopil, že vtedajší Západ na uliciach voňal jedlom, bagetami v Paríži, kebabmi a fritkami v Holandsku.

Cesta do Viedne v zime 1989 sa nedá považovať za zahraničnú cestu, kráčali sme ako sýrski utečenci pod oknami v Hainburgu.

My herci zo sveta za železnou oponou, kde sme hrali divadlo pred dejinami, sme sa prišli ukloniť divákom sveta za náš výkon za posledných štyridsať rokov a tento svet bol pečený, varený, ochucovaný, farebný ingredienciami a pokožkou ľudí zo všetkých možných krajín, kde boli už vtedy ľudia potetovaní a s piercingmi, kde sa už vtedy stálo pred pubmi, ako v Edinburgu, kde sa na nás ľudia pozerali ako na pešiakov novej trajektórie dejín, ktorá vybuchla medzi Devínskym a Hainburským hradom.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pavel Macko, generálporučík vo výslužbe.

NATO zvažuje vyslať tisíc vojakov aj na Slovensko.


2 h
Ukrajina žije vo vojne od roku 2014.

Diplomacia zatiaľ neuspela, Rusko môže zaútočiť kedykoľvek.


4 h
Skúška predstavenia

Pre menej ľudí hrajú divadlá lacnejšie predstavenia.


26. jan
Janne Ahonen.

Počas ZOH v Pekingu bude pôsobiť ako televízny expert.


SITA 26. jan

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Výsledok v sčítaní zdanlivo dáva podložie pre ďalšie kultúrne bitky.


2 h
Výber šéfredaktorky - Beata Balogová

Už dávno na Slovensku nevyplávalo na povrch toľko politickej krátkozrakosti a provinčnosti.


2 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


4 h
Peter Schutz.

Z "razancie" vyjadrení predstaviteľov štátu cítiť obavy z protiútoku populisticko-proruskej opozície.


4 h
Skryť Zatvoriť reklamu