SME

Ako sme objavili slobodnú Európu (píše Michal Havran)

Po návrate som mal pocit, že Európa nemá žiadne pozoruhodné tajomstvá.

Na druhej ceste Európou. (Zdroj: ARCHÍV M.H.)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je teológ a spisovateľ

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príprava

Nočák, Slovenská strela, sprcha na Masarykovom nádraží, Automat Koruna, pešo na Malú stranu, britská ambasáda, pohovor.

Prečo chcete ísť do Londýna? Pretože padol režim a nevieme, ako dlho to vydrží, a sú miesta, ktoré potrebujeme vidieť, cítiť, pozrieť sa, či vyzerajú tak, ako ich poznáme z kníh.

A vravíte, že idete s otcom? Áno, on to navrhol. Mal som osemnásť rokov, dovtedy som bol s rodičmi iba v Bulharsku, vlakom, s lepšími československými a východonemeckými turistami, počas jazdy cez Rumunsko sme mali zákaz vychádzať na staniciach z vozňov, zákaz otvárať okná, zákaz hádzať rumunským deťom jedlo a sladkosti.

Cesta do Viedne v zime 1989 sa nedá považovať za zahraničnú cestu, kráčali sme ako sýrski utečenci pod oknami v Hainburgu, ľudia nám podávali Milku a čaj, museli sme vyzerať ako deti vracajúce sa z frontu, v ktorých návrat nikto neveril. A ani nedúfal.

Západná Európa nás neočakávala, bála sa nás a mnoho z vtedajšej hrôzy, z prichádzajúcej hordy východu, nečistých síl z Tolkiena, ostalo dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prvé stretnutie so svetom bolo sentimentálne. Navštívili sme zopár známych, emigrantov, v Londýne, cestou späť v Mníchove, videl som život v červenej štvrti v Amsterdame a coffee shopy a ľudí sfajčených na grachtoch, kde sme si s otcom šúľali prvé cigarety Drum a rozmýšľali, či sa pokúsime dostať z Londýna ešte ďalej do Škótska.

Keď nám došli konzervy a sebadisciplína, stravoval som sa tyčinkami Snickers a marskami, vtedajším nástrojom sacharidovej integrácie do slastí Západu.

Občas sme si dali hranolčeky, voňal po nich Amsterdam aj belgický Oostende, odkiaľ sme sa vyplavili, odkiaľ sme videli miznúť kontinent, a praclíky v Nemecku, vtedy ešte rozdelenom, v Norimbergu, kde som pochopil, že vtedajší Západ na uliciach voňal jedlom, bagetami v Paríži, kebabmi a fritkami v Holandsku.

Cesta do Viedne v zime 1989 sa nedá považovať za zahraničnú cestu, kráčali sme ako sýrski utečenci pod oknami v Hainburgu.

My herci zo sveta za železnou oponou, kde sme hrali divadlo pred dejinami, sme sa prišli ukloniť divákom sveta za náš výkon za posledných štyridsať rokov a tento svet bol pečený, varený, ochucovaný, farebný ingredienciami a pokožkou ľudí zo všetkých možných krajín, kde boli už vtedy ľudia potetovaní a s piercingmi, kde sa už vtedy stálo pred pubmi, ako v Edinburgu, kde sa na nás ľudia pozerali ako na pešiakov novej trajektórie dejín, ktorá vybuchla medzi Devínskym a Hainburským hradom.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C69AZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


SkryťZatvoriť reklamu