Už dávno nebolo verbálnej udalosti, ktorá by spustila lavínovitejšiu debatnú vlnu v EÚ, než Macronov statement o "stave mozgovej smrti NATO". Economiste.

Skôr než Francúza 'vypliesnime', žiada sa uznať, že odštartoval diskusiu, ktorá nemusí byť márnou.
Veľmi negatívnou stránkou však hneď je, že niet "alternatívneho" média, ktoré by si tento výrok, ako aj ďalší o "bezprecedentnej kríze globálneho politického systému", nezavesilo na titulku.
Vonkajškovo je vec jasná. Macron si užíva ústup Merkelovej – ktorá sa hneď ostro vymedzila k jeho rečiam – z pozície európskeho hlasu No. 1. Pričom po predchodcoch typu Richelieu a Bonaparte z popola vyťahuje ideu vedúcej úlohy Francúzska v Európe.
K čomu si kliesni cestu ohňostrojom nápadov, ktoré, po bližšej obhliadke, sú najmä v záujme Kremľa.
Isteže je veľa pravdy vo veci strategického otáznika nad Trumpom, aj tureckého vpádu do Sýrie, atď., čo ozaj – ako tvrdí Macron – rozleptáva alianciu. Problém akurát je, že "strata kontroly Európy nad vlastným osudom", ktorou podopiera legitimitu svojich plánov, nie je hrozbou, ktorou straší, ale realitou tu a teraz.