SME
Pondelok, 6. február, 2023 | Meniny má Dorota

Ako sme prestali byť súdružkami a súdruhmi

Sloboda nie je dedičné právo. Žiadna generácia ju nedostáva hotovú.

Protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave. (Zdroj: SME - MARKO ERD )

Archívny článok

Bol november 1989 a ja som sa snažila vdýchnuť s ostrým vzduchom novú skúsenosť: slobodu. Skúšali sme seba samých v nových, dovtedy nepoznaných rolách. V odvážnych, provokatívnych, hlasných, dojatých a dojímavých. Hlavne slobodných. Namiesto potlesku cvengali zväzky kľúčov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hovorili sme si, že revolúcia nás chytila za ruky a vyviedla z tej slávnej Platónskej jaskyne a začali sme vnímať kontúry, formy a odtiene, nielen tiene na stene. Ale naozaj sme zrazu všetci jasnejšie videli?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli sme začiatočníci v slobode.

Učili sme sa nanovo pomenovávať veci. Manifestácia už nebola indiferentný pochod s umelými klinčekmi a fotkami bradatých otcov ideológie na červených zástavách. Bol to protest, z ktorého nikto neunikal za najbližším rohom potom, ako zamával tajomníkom a generálom na tribúnach.

Oslovenie súdruh cez noc zdevalvovalo a ráno sme boli všetci občania.

Snažili sme sa pochopiť, v čom sa líšila novembrová sloboda od neslobody, v ktorej sme vyrastali. Padali na nás nové definície ako dážď po období sucha. Zem ich vpíjala, ale nevedeli sme, čo v našich záhradách napokon vyrastie.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Istoty a komunisti

Mnohí z tých, čo prežili väčšinu dospelého života v komunizme, mali strach. Báli sa o svoje istoty, na ktoré komunistický režim odsúdil generácie.

Nemali nič iné, len tie istoty: istotu prideleného panelákového bytu, istotu doživotnej práce, pomarančov pred Vianocami a istotu jednej strany. Istotu prvých májov, sloganov "na večné časy", ktoré sa nemenili. Istotu priateľskej vojenskej ochrany a dvoch štátnych kanálov na čiernobielej televízii. Istotu toho, že všetci jedia ten istý obed v závodnej jedálni, istotu, že stačilo "držať hubu a krok".

Dokonca aj dnes po tridsiatich rokoch sa niektorí pýtajú: čo bolo na tom, prosím vás, zlé? Bez toho, aby si pamätali všetky kompromisy a poníženia, ktoré tieto istoty pre časť národa prinášali.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Poslanci čoskoro rozhodnú, či sa prikloníme k nedeli ako dňu pre rodinu, alebo k americkému modelu konzumu.


4 h

Aký krásny, ústretový kompromis.


5 h
Soňa Jánošová

Možností je veľa, no zákaz je najistejší.


5 h
Peter Schutz

Úplný presun moci do parlamentu prináša bezuzdný populizmus.


5 h
SkryťZatvoriť reklamu