SME

Ako sme prestali byť súdružkami a súdruhmi

Sloboda nie je dedičné právo. Žiadna generácia ju nedostáva hotovú.

Protestné zhromaždenie Za slušné Slovensko na Námestí SNP v Bratislave. (Zdroj: SME - MARKO ERD )

Archívny článok

Bol november 1989 a ja som sa snažila vdýchnuť s ostrým vzduchom novú skúsenosť: slobodu. Skúšali sme seba samých v nových, dovtedy nepoznaných rolách. V odvážnych, provokatívnych, hlasných, dojatých a dojímavých. Hlavne slobodných. Namiesto potlesku cvengali zväzky kľúčov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hovorili sme si, že revolúcia nás chytila za ruky a vyviedla z tej slávnej Platónskej jaskyne a začali sme vnímať kontúry, formy a odtiene, nielen tiene na stene. Ale naozaj sme zrazu všetci jasnejšie videli?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boli sme začiatočníci v slobode.

Učili sme sa nanovo pomenovávať veci. Manifestácia už nebola indiferentný pochod s umelými klinčekmi a fotkami bradatých otcov ideológie na červených zástavách. Bol to protest, z ktorého nikto neunikal za najbližším rohom potom, ako zamával tajomníkom a generálom na tribúnach.

Oslovenie súdruh cez noc zdevalvovalo a ráno sme boli všetci občania.

Snažili sme sa pochopiť, v čom sa líšila novembrová sloboda od neslobody, v ktorej sme vyrastali. Padali na nás nové definície ako dážď po období sucha. Zem ich vpíjala, ale nevedeli sme, čo v našich záhradách napokon vyrastie.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Istoty a komunisti

Mnohí z tých, čo prežili väčšinu dospelého života v komunizme, mali strach. Báli sa o svoje istoty, na ktoré komunistický režim odsúdil generácie.

Nemali nič iné, len tie istoty: istotu prideleného panelákového bytu, istotu doživotnej práce, pomarančov pred Vianocami a istotu jednej strany. Istotu prvých májov, sloganov "na večné časy", ktoré sa nemenili. Istotu priateľskej vojenskej ochrany a dvoch štátnych kanálov na čiernobielej televízii. Istotu toho, že všetci jedia ten istý obed v závodnej jedálni, istotu, že stačilo "držať hubu a krok".

Dokonca aj dnes po tridsiatich rokoch sa niektorí pýtajú: čo bolo na tom, prosím vás, zlé? Bez toho, aby si pamätali všetky kompromisy a poníženia, ktoré tieto istoty pre časť národa prinášali.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C69GD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


Nataša Holinová

Špeciálna prokuratúra je rozprášená tak vulgárne, ako sa len dá.


Peter Tkačenko

Harabin prezidentom nebude, ale môže o ňom rozhodnúť.


SkryťZatvoriť reklamu