Autor je dramatik a galerista, v súčasnosti kandiduje za stranu Sme rodina (po publikovaní textu).
Kultúra je podľa slovníka slovenského jazyka súhrn materiálnych a kultúrnych hodnôt, je prítomná v každodennom živote, je prítomná v rodine, v práci, v našej komunikácii, postojoch či názoroch.
Môžeme hovoriť o vysokej či nízkej kultúre, o politickej kultúre či o kultúrnosti národa. Ale podstatné je, že na to, aby sme boli kultúrni, aby sme udržali naše hmotné a nehmotné dedičstvo, vytvárali živú kultúru, potrebujeme peniaze.
Nielen tie v našom vrecku spotrebiteľa a užívateľa, ale najmä zdroje, ktoré zabezpečujú fungovanie inštitúcií a infraštruktúry. A o týchto peniazoch rozhodujú politici.
Pri spätnom pohľade na kultúru a umenie od roku 1989 by sme vedeli identifikovať, ktoré vlády dávali prioritu kultúre a analýza by dopadla pre všetky biedne.
Za celé to obdobie žiadna zo strán nekomunikovala smerom k voličom kultúru ako prioritu. Stačí si pripomenúť, že Slovenské národné divadlo sa dostavovalo desaťročia a politici ho takmer predali. Podobný osud teraz stíha Slovenskú národnú galériu, ktorá posúva termíny otvorenia ako diaľnicu do Košíc.
Mohli by sme povedať, že akých máme kultúrnych politikov, takú máme kultúru. Ale správnejšie by bolo pravdivejšie napísať, že kultúrni sme tak, ako je kultúrny celý národ. Ak kultúra, tak národná.
Väčšina programov politických strán v oblasti kultúry smutne dokazuje, že politici vôbec nechápu, čo vlastne kultúra je a ako funguje jej financovanie.
Až na drobné výnimky, vychádzajúce skôr z osobných preferencií a skúseností politikov jednoznačne vyznieva, že kultúre nerozumejú.
SNS: Rigorózka z floskúl
Táto strana je schopná vyčleniť na nákupy zbraní miliardy, ale jej kultúrny program je len zatuchnutou zmesou floskúl na úrovni straníckeho zjazdu z obdobia pred Novembrom 1989.
Neustále sa opakujúce spojenia, že Slovenská republika „chráni, zveľaďuje, podporuje, prepája, vytvára… od dedičstva predkov až po kultúrny ráz krajiny všetko“, nám vraví, že v skutočnosti ani nechápu, ako kultúra, kreatívny priemysel a umenie na Slovensku fungujú.
„Slovenská republika systematicky podporuje slovenskú kultúru“ (ľudové umenie, literatúru, výtvarné umenie, dramatické umenie, hudobné umenie, pohybové a audiovizuálne umenie) alebo „Slovenská republika vytvára efektívne podmienky na ochranu a revitalizáciu kultúrnych pamiatok“.
Vyjadrenia na úrovni slohu pre II. stupeň ZŠ dokazujú, ako v SNS vnímajú potreby a priority kultúry. Ten, kto program písal, môže roztrhať svoju rigoróznu prácu v oblasti kultúry, hoci pochybujem, že má zodpovedajúce vzdelanie.
Odpoveď na otázku, prečo SNS nemá kultúru medzi svojimi prioritami, vidíme najlepšie pri pohľade na rozdiely medzi rozpočtami ministerstva obrany (1,66 miliardy eur plus stíhačky za 1,6 miliardy) a ministerstva kultúry (280 miliónov eur).
ĽSNS: Obnova hradov ako priorita
Táto strana ustrnula vo vnímaní kultúry niekde na úrovni prelomu 19. a 20. storočia. Navrhujú, aby zo štátneho rozpočtu boli financované len kultúrne podujatia a akcie, ktoré pozitívne formujú našu spoločnosť.
