Udalosť týždňa
Predskokan nášho 17. novembra mal obrovskú svetovú rezonanciu – pozri zoznam hostí –, ktorá nepriamo dvíhala rok 1989 na jeden z najvýznamnejších medzníkov v dejinách, povedzme, ako boli 1815, 1914 či 1945.
Život po zjednotení Nemecka len potvrdzuje, čo sa recykluje ako „protifukuyamovské“ klišé, že pád fyzickej železnej opony neznamenal dejinám koniec, ani pád opony mentálnej. (Pozri politické hlasovania „wessis“ a „ossis“)
Udalosť II
Dotrasy po Macronovi.
Rovno povedať, že rečami o „mozgovej smrti NATO“ a „bezprecedentnej kríze“ Francúz vstúpil do rodiny nohsledov Putina, sa určite ešte nedá. Podporil však dedukciu, že ak už takto rozpráva aj Macron, tak proputinovskí hujeri (Orbán, Danko, Zeman...) možno ani nebudú úplní idioti. Pričom, samozrejme, oni sú ešte väčší, než sme dúfali.
Udalosť SR
Blbá nálada.
Údajne – tak to vidí štáb expertov – sa rozpína vôkol Slovenska, čoho svedectvom sú okrem iného nie veľmi povznášajúce čísla z prieskumov. Či už k novembru ´89, či straníckych preferencií, ktoré aj v poslednom Focuse zachovávajú nehybnosť aj s vyhrážkou pre opozíciu, že protificovské hnutie odporu je už v nábehu padnúť na hubu.
