Z informácie, že Harabinova Vlasť pôjde do volieb samostatne, a nie v koalícii s Kotlebom, neodľahlo až tak, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať. Zrejme je to tak o čosi lepšie, ale „nic moc“.

Jednak preto, že Harabin iste neokradne ĽSNS o toľko voličov, aby ohrozil jej existenciu v budúcom parlamente – či už sa doň sám dostane, alebo nie. Čo sa, všakáno, nedá na opačnej strane povedať o SaS či dokonca už ani KDH.
Takže nedohoda medzi dvoma primátmi – v zmysle šimpanzov – slovenskej antipolitiky nesie významne nižšie riziko než v demokratickej opozícii, kde na hrane či tesne nad ňou levituje nie jedna, ale tri partaje.