Sloboda sa už nedala zastaviť

Po rokoch stojatých vôd, v ktorých sa rozpúšťala sebaúcta celej generácie, sloboda začala vytekať z obývačiek tých odvážnych, zo samizdatu, a neskôr aj z univerzít a divadiel na novembrové ulice.

Vtekala do socialistických bytov, pivníc, do krčiem, kde predtým po niekoľkých pivách šomrali odvážne na režim, a dodávala ľuďom odvahu.

Strážcovia komunistických privilégií ešte urobili posledný pokus a prikázali zasiahnuť proti demonštrácii v Prahe.

Ale už sa sloboda nedala zastaviť. Aj tí najvernejší komunistickej strane pochopili, že režim rozožralo vlastné historické klamstvo.

Nevzdali to úplne. Zaobstarali si prezlečenia, zo súdruhov sa stali straníci a pestovali si ďalej komunistické návyky: poslušnosť strane nadovšetko, estrády propagandy, štátne médiá a útoky na novinárov.

Netušili sme, koľko neduhov minulého režimu pod povrchom eufórie zmeny nakoniec prežije, aby ohrozovali našu slobodu ďalších 30 rokov.

Dnes už však chápeme, že sloboda nie je dedičné právo a automaticky sa nepretaví do genetického kódu národa.

Žiadna generácia ju nedostáva hotovú. Ak sa jej prestaneme venovať, tak nám ju mocou a korupciou nakazení jednotlivci unesú.

A my tú slobodu dlhujeme generáciám, ktoré po nás prídu. Aby aj ony mali čo ochraňovať.

• Prečítajte si viac o Nežnej revolúcii: 17. november 1989 vo svetle faktov – Cesta k slobode.
• Všetky články k 30. výročiu Nežnej revolúcie.
• Esej Beaty Balogovej o slobode, o ktorú môžeme prísť.