Autor je prekladateľ a publicista
Tlačovku Štefana Harabina s Marianom Kotlebom možno pozerať ako sitcom, priznania abstinujúceho alkoholika alebo paródiu. Keď Harabin splietal čosi o tom, ako sa mu Eset vlámal do tabletu a rozoslal email, bol oprávnene na smiech. Akurát, že je to jedno.
Donald Trump totiž počas prezidentskej kampane a potom v úrade povedal rovnakých – ak nie horších – nezmyslov na kilá, a aj tak je dnes prezidentom a má slušnú šancu na znovuzvolenie. Hovorenie pravdy nie je podmienkou, dnes ňou už nie je ani hovorenie vecí, ktoré dávajú aspoň základný zmysel.
Poviete totálnu hlúposť a vaši voliči sa aspoň zasmejú: síce trepe, ale aspoň im dal. Aspoň je sranda. Veď čo asi tak čakať od človeka, ktorý sa na prezidentskú kampaň chystal tým, že šíril hoax o striekačkách na benzínových čerpadlách?
Hádam len nie to, že bude operovať v rámci bežných pravidiel zdravého rozumu.
Jedna krv, jedno telo, jeden vodca
Hranice sa zotierajú.
Harabin bol systém, teraz je antisystém a opäť chce byť systémom, len iným. Čo bolo, nebolo. Kotleba sa tvári, že je antisystém, ale v skutočnosti, keď treba, tak je systému najlepším sluhom. Boris Kollár je tak trochu antisystém a tak trochu obyčajný populista, ale pravdou sa tiež príliš nezaťažuje.
A dalo by sa pokračovať, ale tento článok vzniká v nedeľu. Tam, kde sa antisystém mieša s populizmom je plno ako na Kuffovej omši; veď je tam dokonca aj Kuffa. A – len tak mimochodom – je to hrozba. Zachrániť nás od nej, paradoxne, to, čo má sama v DNA.