Jej memoáre sa dajú čítať ako dejiny nášho regiónu. Zažila koniec aristokracie v Československu, vyhnanie po nemecky hovoriaceho obyvateľstva z Prahy a ako reportérka bola pri dôležitých udalostiach vrátane Nežnej revolúcie.
Rakúska novinárka BARBARA COUDENHOVE-KALERGI. Do Bratislavy prišla ako hostka Stredoeurópskeho fóra.
Chodievate občas do Bratislavy? Viedenčanom je to sem vraj priďaleko...
Viem, je to hlúpe. Dlho som tu nebola. Čo si z Bratislavy najviac pamätám, je sviečková demonštrácia v 1988. Potom som si hovorila, že Slováci boli vlastne prví, kto demonštroval, ešte než sa to v roku 1989 začalo.
Povedali ste, že za najvýraznejší moment, aký si pamätáte za svoju kariéru reportérky, považujete tlačovú konferenciu v pražskom divadle Laterna Magika, keď revolucionári reagovali na odstúpenie politbyra KSČ. Prečo vám to tak utkvelo?
Veci sa diali, no nik sa neodvážil ani len si predstaviť, že by to išlo tak rýchlo a komunisti by sa vzdali moci. To, čo v Poľsku trvalo roky, v Maďarsku mesiace, sa udialo v Československu za pár dní. Ani aktéri revolúcie nemali potuchy, že by to mohlo ísť takto rýchlo.
Spomínam si, že som šla autom do Laterny Magiky a v správach som počula, že odstúpili. V divadle to nik netušil a ja som váhala, či im mám povedať, že zvíťazili, že teraz oni vládnu krajine. Rozhodla som sa počkať a o chvíľu vošla na scénu nejaká dievčina a oznámila to.
Všetci zostali ticho, Havel potom povedal "Ať žije svobodné Československo!" a vtedy to vypuklo, ktosi doniesol šampanské... Bol to naozaj zapamätaniahodný moment.
Napísali ste vo svojich pamätiach, že ste sa vtedy rozplakali.
Všetci plakali, budúci politici aj novinári.
Asi ste sa v tej chvíli cítili viac ako účastníčka revolúcie než novinárka, nie?
Samozrejme, bola som tam ako reportérka a mala som sa len dívať, čo sa deje. No v takýchto momentoch sa stávate súčasťou diania. Nemali by ste, ale jednoducho je to tak.
Ako občianka Československa – teda bývalá –, aké ste mali očakávania od tejto revolúcie?
Už som nebola občiankou, vykopli ma odtiaľto. Ale bolo to pre mňa aj tak výnimočné. Prišla som ako reportérka rakúskeho rádia a televízie.
Ako si spomínate na Prahu, z ktorej ste boli aj s rodinou vyhostení? Aké to bolo mesto, keď ste boli malá?
