Jedným z relevantných východísk ku glosovaniu tridsiatky novembra je aj „veľkopolitický“ konsenzus o pozitívach dňa. Zmestili sa doň, bez kritiky či odporu trebárs priamych účastníkov, ešte aj Pellegrini a Danko.
Kto by celebrovanie týchto dvoch bral ako veľkú neúprimnosť či dokonca zradu elektorátov SNS a Smeru, nie je vedľa, zvážiť by však mal jedno: Poklony „nežnej revolúcii“ od Pelleho a PLGr sú dobré znamenie pre liberálnu demokraciu na Slovensku, a to v zmysle o čosi zníženej váhy očakávaní, že budú zavádzať akýsi „iliberálnejší“ model.
“Deň boja za slobodu a demokraciu je pociťovaný v Česku ako druhá najvýznamnejšia udalosť.
„
Taký už funguje v Maďarsku, kde Orbán – čo je veľmi podstatné – začal klásť základy svojej moci práve kritikou zmeny režimu (na ktorej sa sám podieľal).
Nádej, že Slovensko obíde pascu, podporuje i možnosť, že zvlášť Dankovi ktosi naleje do hlavy, že liberálnu demokraciu nedefinuje vítanie migrantov, gender, LGBT, Istanbulský dohovor (...), ale ústavnosť, vláda zákona, slobody a práva, rozdelenie moci, neintervenovanie štátu do súkromia – ako za Husáka a Jakeša – a tak ďalej.
