Bez prestania musím brániť feminizmus

S vtipom a ľahkosťou rozpráva o skúsenostiach s rasizmom aj sexizmom. Jej prednášky sa stali senzáciou a manifest Všetci by sme mali byť feminist(k)ami je rovnako zábavný ako poučný. Nigérijská spisovateľka CHIMAMANDA NGOZI ADICHIE je presne tým, čo v našom regióne nazývame verejným intelektuálom.

Čítať a písať ste začali už veľmi skoro. Aké to boli knihy?

Keď som začala čítať, neboli to knihy o mojom svete, ale o bielych deťoch, ktoré sa hrali v snehu a jedli jablká. Ale ja som vyrastala v čiernom svete, bez snehu a jabĺk. A keď som ako dieťa začala písať, moje príbehy boli o týchto deťoch, nie o mojom svete.

Potom som sa dostala ku knihám afrických autorov a zistila som, že sa dá písať aj o našom živote.

Hovoríte, že v Nigérii sa klasikou rozumie anglická a americká literatúra. Ako ste sa napokon dostali ku knihám domácich autorov?

Keby som nebola vyrástla v univerzitnom kampuse a nemala priateľku, ktorej otec vyučoval africkú literatúru, nedostala by som sa ku knihám Chinua Achebeho tak skoro. Môj otec sa narodil v roku 1932, takže patrí k prvej generácii, ktorá vyrástla v britskom vzdelávacom systéme. Vedel mnoho o kráľoch a kráľovnách až k Viliamovi Dobyvateľovi, no veľmi málo o histórii Igbov.

Rasu a rasizmus ako tému ste objavili, až keď ste odišli študovať do USA.

Keď som vyrastala, uvedomovala som si, že som etnicitou Igbo, rímska-katolíčka a pochádzam zo vzdelanej strednej triedy. A potom som prišla do USA a tam som sa stala Afričankou. To znamená, že niektorým ľuďom stačil jediný pohľad, aby ma zaškatuľkovali. Pretože Amerika má hlboko rasistickú históriu a týka sa to aj súčasnosti.

Čo to znamená v dennom živote?

Ak ste čierna, znamená to, že vaši vyučujúci predpokladajú, že nie ste príliš bystrá. Vojdete do obchodu a predpokladá sa, že budete kradnúť. V reštaurácii vám venujú len málo pozornosti, pretože sa traduje, že čierni nedávajú dobré prepitné.

Toto sú všetko veci, ktoré som sa musela naučiť, boli pre mňa nové. A na škole sa ma spolužiaci pýtali, prečo nechodím na schôdzky Únie čiernych študentov, a ja som netušila, prečo by som mala. Pričom dnes, ak by som mala znova tú šancu, chodila by som na tie schôdzky, pretože už rozumiem, o čom sú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Amerikánka nie je návod na povinný názor Čítajte 

Je pozoruhodné, s akou ľahkosťou vo svojich knihách aj videoprednáškach rozprávate o ťažkých témach ako rasizmus. Zámerne sa ľuďom dostávate pod kožu pomocou humoru?

V prvom rade rozprávam príbehy. Literatúra je moja životná láska. Neúnavne sa preto sústredím na detail. A síce mám rada teóriu, pretože verím, že teória nám pomáha veci pomenovať, vytvoriť pre ne jazyk, no myslím si, že teoretické úvahy si ľudia nepamätajú a najmä to nie je teória, čo ich núti zmeniť názor. To sa darí len príbehom.