Autor je politológ a hovorca ZMOS
S novembrom 1989 musíme nevyhnutne spájať aj znovuobnovenie miestnej územnej samosprávy. Skončili národné výbory a komunál sa vrátil do rúk obyvateľov. Tí si spomedzi seba volia starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev. Napriek tomu nič nie je automatické ani nemenné.
Trinásť mesiacov po revolúcii prichádzali voliči k prvým skutočným komunálnym voľbám a samosprávy odvtedy pôsobia na princípoch a hodnotách, ktoré nestačí len zveľaďovať, ale aj chrániť.
Samospráva obhájila svoje opodstatnenie a môžeme konštatovať, že komunál stojí na strane demokracie, je priestorom na občiansku participáciu. Mestá a obce zároveň treba vnímať ako kolísku priamej demokracie a najnižšiu úroveň praktickej politiky.
Ľudia sa s komunálom zžili a ten zastrešuje komunitný život v uliciach, mestských častiach, na lazoch, v obciach i mestách.
Naše miništáty
Samospráva bola v novodobej histórii súčasťou riešení, nie problémov. Presadzovala oklieštenie molocha štátnej správy počas každej etapy decentralizácie.