Článok pokračuje pod video reklamou
Precitnutie predsedu Sulíka, ktorý – zrejme z rešpektu k sviatku – pripustil možnosť koaličného zväzku, je logickým zavŕšením rok dlhého klesania SaS k čiare ponoru.

Aby sa nezabudlo, proces ešte akcelerovalo úplne nezrozumiteľné zúčtovanie s Galkom a spol. v situácii, keď nič iného než útek z pásma smrti na miesta, kde až tak nefúka, strašiť v Sulíkovej lebke nemohlo a nesmelo.
Stĺpček nevyrieši dilemu, či ozaj zvážnel na novembrovom pódiu, alebo len odháňal čierneho Petra rozvracača, ktorý sa ani zoči-voči hrozbe druhého darovania moci do rúk Fica nevie či nechce dohodnúť.
Faktom, ktorý jasne dominuje, je veľká krátkosť času na dohodnutie aj toho najjednoduchšieho dvojspolku. Nevraviac o zložitejších schémach.
Poučovať politika s desiatimi rokmi praxe, že čím skôr, tým lepšie, je neskoro a zbytočné. Spoliehať sa na časový stres u partnerov, ktorí, navyše, stoja na body lepšie, je totiž hazard ako v kasíne.
Či to myslí seriózne, alebo nie, Sulíkovi sa dá zaželať – keď už je v tom kasíne – iba šťastie.