Autor je teológ a spisovateľ
V čase okolo Halloweenu, keď živí predstierajú, že sú mŕtvi a predstavujú si ich ako pirátov, princezné a bojovníkov zo Star Wars, aby sa prezliekli a vyliečili z úzkosti zo smrti, sa na Slovensko, vo všetkej diskrétnosti, ako Maska Červenej smrti z poviedky Edgara Allana Poea, vrátila skutočná podoba beznádeje a hrôzy.
Vladimír Mečiar, pastier oviec v rustikálnom džogingu, recepčný z haciendy Elektra, otec zrušených amnestií, muž, ktorý dostal facku kyticou, strojca vykradnutia, rozvratu a zničenia vtedy mladej slovenskej spoločnosti, ohlásil návrat do politiky.
Nie na jeden večer, ako sa ukazujú halloweenske masky, ale najmenej do volieb, keď sa ukáže, koľkí z tých, ktorí jeho grimasám uverili, sú ochotní pokúsiť sa o dorazenie dvoch slovenských generácií.
A keďže slovenská kolektívna pamäť je možno aj z dobrých terapeutických dôvodov oklieštená nanajvýš na spomienky udalostí posledných dvoch týždňov, hádam sa nikto neurazí, keď si pripomenieme, kto bol Vladimír Mečiar, čo urobil so slovenskou spoločnosťou a čo z jeho pôsobenia ostalo, ako sa vraví, natrvalo zapísané v našej pamäti.
Prípad Remiášovej vraždy a únosu Michala Kováča mladšieho je dnes ešte na pár mesiacov súčasťou pohnutej prítomnosti Slovenska, no zdá sa, že už len málokto si pamätá Mečiarove mocenské maniere, cholerické výstupy, pokus zbiť novinára alebo paranoju, že naňho pripravujú doma či v zahraničí atentát.

Všetky tieto udalosti boli dôkladne a za cenu veľkého výkonu zdokumentované, vďaka filmu môže ešte stále verejnosť čakať na niečo ako proces s Mečiarom pre amnestie, no v živote tohto muža sú udalosti, ktoré radikálne poškodili naše predstavy o dôvere, štáte, bezpečnosti a podobách spoločnosti.