Daniel Gerbery je sociológ a vysokoškolský pedagóg, venuje sa najmä otázkam chudoby.
Étos novembrového výročia zosilnil tlak na spájanie sa strán demokratickej opozície. Vyvrcholil tak proces rámcovaný presvedčením, že spájanie sa je akési "dobro" samo osebe.
Že jeho prínosy sú natoľko zjavné a samozrejmé, že ide len o to, či sa bude týkať všetkých alebo takmer všetkých. Nepremyslené spájanie politických strán, ktoré sa deje ako vynútená reakcia na výzvy "zvonka", však môže uškodiť voličom i stranám.
Živelné vytváranie veľkých koalícií zbytočne oslabuje politickú súťaž, ktorá by mala viesť k tomu, aby voliči i strany zistili, ktoré politické agendy, respektíve ich kombinácie, majú silnú podporu a ktoré nie.
