Autor pôsobil v KDH a SDKÚ, bol poradcom premiéra Mikuláša Dzurindu a primátorom Prešova
Uberať z preferencií politických strán, ktoré sú pri moci, sa dá len dovtedy, kým nedosiahnu dno. A to nemusí byť hlboko ani nízko. Dokumentujú to výsledky početných prieskumov.
Všetky odhalenia, usvedčenia i potrestania objednávateľov či vykonávateľov vrážd, únoscov, daňových podvodníkov, falšovateľov úradných dokumentov, korupčníkov, skrátka zločincov, ktorí páchali trestnú činnosť nielen s vedomím, ale s priamou participáciou polície, prokuratúry, súdov, daňových a pozemkových úradov, či rovno premiéra, ministra, alebo predsedu koaličnej strany, sú po dosiahnutí kritického minima neúčinné.
Ani "stará", ani tvoriaca sa opozícia si to zjavne nevšimli. Lebo na tento fakt reagujú pokračovaním neúčinného stereotypu. Namiesto získavania prevahy zvyšovaním vlastných preferencií sa usilujú mať prevahu znižovaním súperových.
To sa síce dá, ale nie donekonečna a nie spoliehaním sa na kauzy funkcionárov vládnych strán a zlyhania ich nominantov. Áno, ľudia si škandály všimnú, nahnevajú sa, ale nevyvodia očakávané konzekvencie. Pretože ani druhá strana nespí.
My nič
Tí sympatickejší "noví" lídri, ktorí nastúpili po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, šikovne chlácholia, podsúvajú argumenty ako zlyhanie jednotlivcov, neúmyselné chyby alebo omyly.
Hovoria o iných, ktorí takisto pochybili. Ako keby páchanie zla inými ospravedlňovalo ich vlastné konanie alebo nekonanie.
Tvária sa, ako keby neboli pri tom, keď oligarchovia rozhodovali, kto bude ministrom, policajným prezidentom, generálnym prokurátorom či sudcom, ako keby sa ich netýkali peniaze získané "vlastnou hlavou" či zdokumentované kontakty s podsvetím.
Aj takto sa otupuje averzia a stráca dôvod na opustenie ich tábora.
