Dobre, dobre, reinkarnovanej nádeji na zrod širšej koalície opozičných strán sme aj tak neverili, ale fanúšika to aj tak zamrzí – podobne, ako keď Slovensko opäť raz na hokejových majstrovstvách prekvapivo nepostúpi zo skupiny. Mrzenie by však bolo o čosi menšie, keby si aktéri z divákov neuťahovali.

V krajinách, kde sa hovorí jazykom Shakespeara, sa taká prax nazýva "add insult to injury", v našej svätoplukovčine na to máme zemitejšie spojenia, napríklad o sypaní soli do rán, prípadne tancovaní na hrobe.
Uhádli ste, pozeráme sa na Andreja Kisku a jeho zaľudí.
Práve od zaľudí záviselo, či bude, alebo nebude existovať širšia koalícia s Kiskovou stranou, SaS, PS a Spolu. Niežeby bolo povinnosťou kohokoľvek vzdať sa vlastnej značky, v tomto treba rešpektovať rozhodnutie tých, ktorí stranu vybudovali. Ale nech to normálne povedia a nerobia z nás idiotov.