Spomienková vlna, ktorá v Česku zďaleka neustala ani po nedeli, je tiež jedným zo znamení, aká rozdielna je reputácia 17. novembra v častiach bývalej federácie. Masovosť a mnohosť podujatí v Prahe – ešte aj vo štvrtok! – ostro kontrastuje s jednotkami tisícok sláviacich v Bratislave.
Jedno z recyklujúcich sa porovnávacích klišé, podľa ktorého je najvyspelejšia občianska spoločnosť v rámci V4 práve na Slovensku, vrazilo hlavou do múra aj 17. novembra na fakte, že všetky ceremónie a piety sa v Česku organizovali „zdola“, kým na Slovensku si usporiadateľstvo ešte aj toho mála (až na akciu slušných ľudí) privlastnila politika.
Protiargumentácia, že na Slovensku to bolo predovšetkým občianske vzopätie, ktoré zvrhlo Mečiara či pomohlo oklamaným živnostníkom (subdodávateľom) utiecť od Širokého, má iste niečo do seba. Nijako však nezmenšuje výkričník, že Milión chvíľok mal návštevnosť 250-tisíc, pričom na Námestie SNP trafilo nepomerne menej ľudí než v novembri.
