Na opakovaných klišé je kúzelné, že často platia – inak by sa z nich totiž nestali klišé. Napríklad dnes si môžeme zopakovať známu vetu, že ak je človek paranoidný, ešte to neznamená, že ho nikto nesleduje.

Taký Jaroslav Naď, ktorý podľa šéfa nášho slovutného Vojenského spravodajstva "ohrozoval utajované skutočnosti", by vedel rozprávať.
Naď sa totiž strmhlav vrhol do sveta Igora Matoviča, v ktorom odhalil Štefanom Hríbom a Jaroslavom Haščákom koordinovanú kampaň proti OĽaNO s cieľom po voľbách stvoriť konjunkciu Smeru s Tomášom Druckerom a Andrejom Kiskom, do ktorej vraj bola zapojená aj širšia novinárska občina vrátane autora týchto riadkov.
Lenže blúznenie o fiktívnych temných silách neznamená, že neexistujú aj nejaké naozajstné. Áno, komentovať trestnoprávne podozrenia, navyše v kombinácii s prostredím obranného aparátu a tajných služieb, vždy smrdí rizikom, ale v tomto prípade si skúsime tipnúť, že nejde o nič iné ako primitívnu pomstu šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara.