Autor je nezaradený poslanec parlamentu a bývalý minister kultúry
Málokedy bola predvolebná situácia na Slovensku pre opozíciu taká priaznivá ako dnes. Už len fakt dlhého, dvanásťročného vládnutia Smeru by mal opozícii stačiť na to, aby presvedčila ľudí o prospešnosti výmeny opotrebovanej garnitúry.
Opozícia má však k dispozícii ešte aj nahromadené vládne kauzy, spory vnútri Smeru, rad skompromitovaných alebo ešte horšie, zosmiešnených predstaviteľov koalície, desivé fakty o prerastaní mafie do justície či prokuratúry a napokon aj to, že časť verejnosti pripisuje politickú zodpovednosť za vraždu novinára práve vládnym politikom.
Pridajme, že opozícia má spojenca v prezidentskom paláci, a položme si otázku, ako je možné, že za týchto žičlivých okolností opozícia neporáža koalíciu na hlavu?
Ako je možné, že necelých sto dní pred voľbami to vyzerá na patový výsledok? A remíza, čo si budeme hovoriť, by bola výhrou koalície, lebo by sa tým udržala v hre a potupnou porážkou opozície, ktorá už druhý raz takúto šancu nemusí dostať.
Dobro proti vlakom
Odpoveď sa iste skrýva v schopnostiach či neschopnostiach opozičných politikov, starých alebo nových, ale najmä v ich ideových stereotypoch. Sami seba totiž uväznili do schémy boja dobra a zla.
