Ešte aj folklórne čísla slovenskej politiky sa za vlád Fica a Pellegriniho zopsuli a zopsúvajú k horšiemu.
Kedysi dávno sa tu už písavalo, že trestné oznámenia používajú politici ako obušok na súpera, direkt medzi oči, konečný argument, ktorý má akože uzatvárať spor v prospech žalobcu. No uznajte: Existuje presvedčivejší dôkaz o mojej pravde, než trestné oznámenie na polícii?
Za tridsať rokov demokracie ich politici podali na seba – bez zveličenia – tisíce, až po súdny verdikt sa však dostali jednotky (maximum desiatky), aj to s marketingovou pridanou hodnotou (napíklad Mikloš/Fico), kde sa nedalo cuknúť.
Zástupné trestné oznámenia, ktoré boli vzápätí odložené, alebo dlhšie „sušené“ za účelom strašenia či vydierania, kradli policajtom čas na skutočnú prácu, oni si to však kompenzovali pocitmi moci.
