Autorka je mediálna analytička agentúry Newton Media
V októbri poslanci schválili novelu, ktorá predĺžila štrnásťdňové moratórium na prieskumy pred voľbami na päťdesiat dní. Prezidentka ju označila za protiústavnú, vrátila ju do parlamentu, ale ten jej veto prelomil. Kým sa dozvieme verdikt Ústavného súdu, pozrime sa, ako by to vyzeralo, keby bolo päťdesiatdňové moratórium schválené už pri posledných parlamentných voľbách v roku 2016.
Ak by bolo päťdesiatdňové moratórium účinné už pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 5. marca, bez informácií o stave volebných preferencií by sme boli už 15. januára. Voliči by tak prišli o 12 volebných prieskumov a 183 zmienok. Päťdesiat dní pred začatím volieb by bolo k dispozícii iba sedem predvolebných prieskumov a počet zmienok by klesol viac než o polovicu na 74.
Moratórium a agentúry
Ak by sa voliči riadili poslednými prieskumami verejnej mienky, mali by "najaktuálnejšie" výsledky od agentúry MVK, ktorá vydala posledný prieskum 13. 1. 2016. Od agentúry Polis by prieskumy absentovali úplne. Posledný predvolebný prieskum vydala totiž už v októbri 2015.
Napriek tomu, že prieskumy nemôžu vyhrať voľby žiadnej politickej strane, môžu podľa Martina Slosiarika "ovplyvniť voľby v tom zmysle, že časť voličov sa môže rozhodovať na základe toho, ako si jednotliví kandidáti v prieskume počínajú".
