Autor pracuje v mimovládnej organizácii Globsec Policy Institute
Článok je publikovaný v rámci projejtu GLOBSEC DIFF GOV – European Governance: Potential of Differentiated Cooperation podporovaného Jean Monnet Activities of the EU Programme Erasmus+. Obsah odráža názory autora a Komisia nezodpovedá za akékoľvek informácie v ňom.
Európska únia čelí turbulentným geopolitickým výzvam zvonka aj v rámci svojich hraníc. Tieto faktory priviedli kľúčové osobnosti EÚ k úvahám o vytvorení vlastnej obrannej sily, aby mohla konať ako kolektívna vojenská sila. Otázkou však zostáva, koľko spojencov dokáže nájsť Emmanuel Macron medzi európskymi krajinami.
Teória a prax
Aj keď potrebu silnejších obranných kapacít EÚ nikto nespochybňuje, členovia sa nemôžu dohodnúť na rozsahu, cieľoch a štruktúre tejto obrannej spolupráce. Vnútorná rozličnosť názorov rôznych blokov v EÚ pretrváva a prejavila sa v prístupe k Rusku, Turecku alebo k migračnej kríze.
Politické usmernenie pre novú Európsku komisiu hovorí o pokuse vytvoriť skutočnú Európsku obrannú úniu do piatich rokov. Vzhľadom na rozličné obranné priority a ochotou hlbšie sa integrovať však budúcnosť tejto obrannej únie nie je celkom jasná.
Európska obranná integrácia rozdeľuje členské štáty aj v kruhoch obvykle súdržných blokov. Napríklad stredná a východná Európa sa dá rozdeliť na pobaltské štáty, Poľsko a Rumunsko na jednej strane, a na zvyšné krajiny V4, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a ďalšie na druhej strane.
