Autor je historik a publicista. Žije v Londýne
Aké prekvapenie! Vyšla čerstvá výročná správa OSN o emisiách a vidíme v nej, že emisie skleníkových plynov stúpajú aj tridsať rokov po tom, čo sme si uvedomili, že máme problém s klímou.
Za posledných desať rokov ich vypúšťame o pätnásť percent viac. Toľko k sľubom o „včasnom a hlbokom“ znižovaní emisií v mene odvrátenia katastrofického oteplenia.
Tieto sľuby počúvame od vlád od začiatku deväťdesiatych rokov a nikdy ich nedodržia, pretože politické tlaky sú oveľa väčšie od tých, ktorí získajú dnes – fosílny, automobilový, dopravný a letecký priemysel ako od tých, ktorí majú obavy o budúcnosť svojich detí.
Firmy konajú koordinovane, majú k dispozícii množstvo peňazí a sústredia sa na zastavenie zmien, ktoré ohrozujú ich biznismodel.
Súkromní občania nie sú takí koordinovaní, majú oveľa menej zdrojov a ich pozornosť sa sústredí na množstvo potrieb. Nedá sa potom vyhnúť tomu, že priemysel zabráni väčšine pokusov o znižovanie emisií.
Nič sa nedeje
Priemysel sa dlho spoliehal najmä na stratégiu popierania. Sprvu rovno popierali, že oxid uhličitý a ostatné skleníkové plyny majú vplyv na klímu. Čo tam po vede: stačí, keď si vypočujete tohto chlapíka v bielom plášti, ktorý vám povie, že sa nič nedeje.
