Autor je držiteľom Nobelovej ceny za ekonomiku z roku 2006, je riaditeľom Centra pre kapitalizmus a spoločnosť na Kolumbijskej univerzite.
Nemecko oslávilo pád Berlínskeho múru v čase, keď sa celá krajina pýta, čo bude ďalej v nadchádzajúcich rokoch.
Nebol som tam, keď východní Nemci unikali sovietskemu komunizmu. No tak, ako mnohí iní, aj ja som bol týmto činom ohúrený. Pamätám si historické vianočné vysielanie Bavorského rádia, ktoré prenášalo koncert symfonického orchestra, ktorý dirigoval Leonard Bernstein, vrátane Beethovenovej Ódy na radosť. Príznačne, Bernstein požiadal chór o nahradenie slova „freude“ (radosť) za „freiheit“ (sloboda), čím vzdal hold udalostiam.
Samotný Bernstein pochopil už veľmi skoro – dokonca už počas štúdií na Harvarde – že ľudia netúžia po „pilulkách šťastia“ či nekonečných týždňoch na pláži. Želajú si cestovať do neznáma, ako o tom hovoril Friedrich Nietzsche. Taká je totiž podstata modernizmu – a Nemecko medzi inými krajinami si tieto hodnoty osvojilo.
Vzostup a pád
Nemecko je domovom mnohých priekopníkov v hudbe, filozofii a vede z čias vrcholného modernizmu (1815-1940) akými boli Beethoven, Nietzsche, Wagner, Heisenberg alebo Einstein. Čo sa týka inovácií s ďalekosiahlym účinkom na ekonomiku, Nemecko si môže pripísať podiel od aspirínu a automobilu k Roentgenovým lúčom, gramofónovej platni či komerčnému filmu.
Samozrejme, inovácie sa nedejú bez funkčného inštitucionálneho rámca. V povojnovom Západnom Nemecku naštartoval reformy minister hospodárstva Ludwig Erhard z kabinetu kancelára Konrada Adenauera. Podstatou reformy bola voľná cenotvorba limitovaná vládnymi politikami, ktoré chránili slobodnú súťaž a sociálny štát.
Cieľom bola ekonomika orientovaná na súťaž, čím sa autori tejto zmeny odklonili od intervencionizmu železného kancelára Otta von Bismarcka z konca 19.storočia, ale aj od korporativizmu Weimarskej republiky (v slabšej miere) a tretej ríše (v silnejšej miere).
Napriek spomínaným príspevkom do umenia a vedy však Nemecko v posledných dekádach trpí značným poklesom domácich inovácií. Dáta Banque de France ukazujú ostrý pokles ročnej produktivity medzi rokmi 1970 - 90 a 1990 - 2010. Čo sa však nedialo v USA, len o niečo menej v Spojenom kráľovstve. Potvrdzujú to aj dáta z OECD.
OECD tiež zaznamenala, že klesá vznik nových podnikov v Nemecku, a nízka je aj miera patentov v porovnaní s veľkosťou ekonomiky, čím sa Nemecko radí ďaleko za nové mocnosti Čínu či Južnú Kóreu.
Čo sa to deje
Ponúka sa niekoľko vysvetlení. Obvykle sa hovorí o veľmi hierarchickom usporiadaní nemeckých korporácií, čo znemožňuje, aby zamestnanci dostali nové nápady k šéfom v obave, že by ich mohli považovať za kritiku.