SME
Nedeľa, 8. december, 2019 | Meniny má Marína
AUTORSKÁ STRANA LUCIE SIPOSOVEJ

Režim podľa Šipky

Dnes majú mnohí plnú hubu slobody, ale ani by si tetu Margit nevypočuli.

Aj zimy boli za socíku lepšie, povedala by teta Margit. (Zdroj: TASR)

Autorka je herečka a kabaretiérka

Keď sme zakladali našu firmu, kabaretný klub, môj kamarát právnik sa ma opýtal na hodnoty, ktoré chceme presadzovať. Konkrétne, čo sú moje osobné hodnoty, ktoré by sa mali spájať aj s naším projektom. Nikto sa ma predtým na takú vec nespýtal, nevedela som presne, čo má na mysli.

Spontánne zo mňa ako prvé vyšlo: Sloboda. V mojom živote hrá veľmi dôležitú úlohu. Neviem si predstaviť, že by mi ju niekedy niekto vzal.

Narodila som sa v roku 1980. Mala som to šťastie aspoň chvíľu vyrastať v neslobodnom režime a zažiť ten prerod do režimu slobodného. Ako na mobile, z režimu tichého do režimu hlasného.

Článok pokračuje pod video reklamou

V mojom „neslobodnom“ detskom období som mala všetko, čo som potrebovala. Netrpela som žiadnym nedostatkom. Chodila som do školy, kde sa riešilo, kto čo vie, nie kto čo má. Dokonca som sa učila nemčinu. Nepamätám si, že by ma niekto nejako zásadne vychovával, zaťažoval alebo obmedzoval.

Chodila som na klavír, sama som si robila domáce úlohy a bez zbytočného kriku som rešpektovala pravidlá domácnosti. Nikto sa so mnou nejako nemaznal, rodičia boli rodičia a deti boli deti. Mali sme sa všetci radi a bolo nám veselo. Sledovali sme dospelých okolo seba, uši sme naťahovali ako slony, a tak nejak prirodzene sme sa formovali.

Prázdniny som trávila vonku s kamarátmi tak slobodne, že jediné, na čo si pamätám, sú výkriky mamy a babičky z okna: Obed! Večera! Spať!

Veľmi dôležitý bol bicykel, to bol zároveň aj kôň. Prinášal nám vietor do vlasov, voľnosť pohybu a ten najlepší výhľad.

V zime a v daždi sme sa s kamarátkami navštevovali, zavreli sme sa v detskej izbe a rozprávali sa. O knižkách, o škole, o svete dospelých. Alebo sme hrali karty či počúvali hudbu. A najmä sme fantazírovali. Nevedeli sme, že žijeme v nastolenom režime, mohli sme predsa slobodne snívať.

Keby otec pri večeri občas nebúchal do stola a nevrčal pomedzi zuby „posratí komunisti“, ani mi nenapadne, že niečo nie je v poriadku.

Kam by sme sa trepali

Okej, priznávam, mala som jednu bábiku Barbie a texasky. Sem-tam sa mi ušla aj čokoláda Milka. Ale čo malo pre mňa najväčšiu cenu, to bol môj malý kazeťák Phillips. Všetko od dedka z Viedne. Hrával tam po hoteloch tridsať rokov na cimbale, to bola vtedy panská práca aj pláca. Aj veľké dane.

Raz sa vraj chystali do Viedne emigrovať, všetko bolo pripravené, ale babka si to na poslednú chvíľu rozmyslela, že ona sa nikam trepať nebude. Ostali teda na Obchodnej ulici, v ktorej útrobách som trávila svojich prvých desať krásnych rokov.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6A88 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6A88 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Príbehy pamätníkov od Post Bellum


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nežná revolúcia (výročie 30 rokov) – november 1989

Hlavné správy zo Sme.sk

O osude bytovky rozhodnú odborné posudky. Stále hlasnejšie sa  hovorí o nutnosti zbúrania.
Má 28 rokov a polovicu života prežil v zahraničí.

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.

Vlastníci roky nebránili v prístupe do meniarne, zmenilo sa to až v uplynulých týždňoch.
Obyvatelia zhoreného bloku majú hlavu v smútku.

Neprehliadnite tiež

Komentár Zuzany Kepplovej

Uvidíme, či na Pellegriniho presadla Ficova šťastena

Keď Pellegrini hovorí o „zbavení sa balastu, ktorý je brzdou pokroku“, predseda Smeru by sa mohol aj uraziť.

Zuzana Kepplová

Palác (Hej, ty! – Györe)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej,ty! – Györe).

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Krivdami k spravodlivosti

Vo futbale sa tomu hovorí, že rozhodca kompenzuje.

Peter Tkačenko
Autorská strana Evy Borušovičovej

Keď zomriem, prosím si konvalinky

Nie je prezieravé obrady a smútenie odbiť narýchlo a odcudzene.

(ilustračné foto)