Samozrejme, že nič škaredého o pánu Balciarovi si kategoricky tvrdiť nedovolíme. Pokiaľ však kedy existoval väčší adept do pozornosti legislatívy o preukazovaní majetku, nech sa hlási – Lasica odpustí krádež copyrightu – u súdruha Žinčicu.

Reč zákona, že ak vyvstáva podozrenie, že čísi majetok nie je v súlade s legálnymi príjmami menovaného, polícia či prokuratúra majú oprávnenie vec preverovať, azda ešte nebola uplatniteľnejšia než v kauze veľanásobného štátneho funkcionára, ktorý nadobúdal nehnuteľnosti v rytme (takmer) jedna za rok.
Akokoľvek vysoká mohla byť štátna mzda Balciara, o majetku za tri milióny eur – čo je neoficiálny odhad – sa mu nemohlo ani prisniť. Pričom na veci nič nemení jeho tvrdenie, že odhady sú nadhodnotené, čo je možné o 10 či 30 percent, ale nie o sto či ešte viac.
A toľko by sa veru žiadalo, aby sa podozrenie, že jeho hlavnou náplňou práce v silových zložkách bolo najmä vlastné obohacovanie, akosi zmiernilo či rozplynulo.