S každou diskusiou v slovenskom éteri sa dozvedáme čosi viac z argumentária zástancov zákazu prieskumov. Niežeby nás pohľad do ich hláv nejako špeciálne prekvapil, tušili sme, čo tam nájdeme.

Napríklad tradičný hnev na kritické médiá, pretože práve z nich majú prieskumy na 50 dní zmiznúť. Veľké noviny si nemôžu dovoliť porušovať zákon – ak by to mali vo zvyku, už dávno by veselo obchádzali aj dvojtýždňové "Kaliňákovo" moratórium.
Vzťahujú sa však na ne pokuty a hliadkujú ich aj samoregulačné orgány. Na rozdiel od celej sféry internetových kvázi médií či sociálnych sietí, ktoré žiadne takéto povinnosti nemajú.
Paradoxom celej veci je, že kým sa straníci, ktorí hlasovali za zákaz prieskumov, poburujú, že kadejaké pokútne agentúry fabrikujú čísla, ktoré potom kolujú medzi ľuďmi, zároveň bezstarostne posielajú voličov loviť informácie práve na internet a nie do regulovaných tradičných médií.
S mávnutím packou, že veď kto chce, informácie si nájde.