Pokojne začnime tým cynickým konštatovaním: každoročný folklór sa tentoraz presunul do Madridu, kde sa politici na klimasummite stretnú, aby sa akože stretli, trochu podiskutujú a povedia si, že niečo naozaj treba robiť, nie že nie, ale najlepšie, ak sa to bude robiť až niekedy vo vzdialenejšej budúcnosti, ideálne úplne iná vláda.
Potom ktosi od Trumpa odkáže, že my zo Spojených štátov žiadne parížske záväzky plniť nebudeme, ktosi z Číny začne z pozície mravnej nadradenosti (z Číny!) rozprávať o zodpovednosti za planétu, India sa ohradí, že jej teda nikto nebude uberať právo na lepší a pohodlnejší život a Európa sa bude hádať sama medzi sebou, či je dobrý nápad radšej pozatvárať jadrové elektrárne (nie je, alebo tie uhoľné... a čo nám tu rozprávate, my si medzinárodné záväzky plníme.
Ostrovné miništátiky si medzičasom spravia zasadnutie parlamentu pod morskou hladinou.
