Skutočnosť, že po všetkom, čo sa o ňom vie, je Trnka stíhaný – aj to nie trestne, ale disciplinárne – akurát za rozhovor do Markízy, hovorí o slovenskej domácnosti len o čosi menej, než Threema s Gorilou.
Konkrétne to, že s krédom „padni komu padni“, ktoré recykluje zakaždým, keď vydáva z úst nejaké zvuky, má Pellegrini neriešiteľné problémy.

S bilanciou, ktorú má – podľa všetkých indícií – náš Trnka na rováši, by totiž sedel vo vyšetrovacej väzbe aj v každej africkej demokracii, ktorej záleží aspoň na zdaní, že v krajine vládne zákon.
Prezumpcia neviny isteže platí, ale Trnka stále na slobode nemá rozumné vysvetlenie.