Autor je scenárista a publicista
„Nepotrebujeme vašu pomoc! Stačí, keď prestanete podporovať vašich farmárov. Kvákate o výhodách slobodného obchodu, ale sami jeho pravidlá porušujete. To nie je fér. To je pokrytectvo.“
Týmito slovami sa svojho času obrátil Francois Traoré, pestovateľ bavlny z Burkiny Faso, na účastníkov konferencie združujúcej obchodníkov globalizujúceho sa sveta. Jeho vystúpenie malo živý ohlas. V sále i vo svetových médiách. V praxi sa však máločo zmenilo.
Výhod voľného obchodu sa medzičasom vzdali aj tí, čo ho najhlasnejšie hlásali a presadzovali. I preto, že výhody slobodného obchodu začali prinášať osoh ich konkurentom. Na ich úkor.
Napríklad taký Donald Trump: zvyšuje podporu pre svojich farmárov a zaťažuje vysokými clami tých, ktorí dokážu dodávať na trh (aj ten americký) lacnejšie a kvalitnejšie výrobky.
Počas ostatných týždňov upútal svetové médiá iný roľník: Peruánec Saul Luciano Lliuya. Býva v malom mestečku Huarez vysoko v Andách. Mestečko leží pod horským jazerom, ktorého hladina z roka na rok stúpa, pretože ľadovce nad ním sa čoraz rýchlejšie roztápajú.
Narastajúci objem emisií nečakane rýchle zvyšuje priemerné teploty na celej planéte. A Juhoameričania (5,8 percenta obyvateľov Zeme) sa na globálnych emisiách podieľajú sotva troma tonami CO2 na hlavu.
Bohaté, rozvinuté krajiny prospievajú k otepľovaniu klímy oveľa výraznejšie.
Luciano Lliuya dramaticky vníma súvislosť medzi rýchlym nárastom emisií a osudom mestečka Huarez, v ktorom žije. Preto sa rozhodol zažalovať pred nemeckým súdom veľký energetický koncern RWE.
Prečo práve RWE? Pretože práve táto firma vypustila od začiatku industrializácie do ovzdušia najviac emisií: 0,5 percenta z celkového množstva.
Lliuya požaduje pod koncernu, aby na záchranu mestečka prispel pol percentom celkových nákladov (zhruba 20-tisíc eur). Koncern by nechudobnel, ale v tomto prípade ide o princíp: možno pre prehrievanie planéty trestať výrobcov a spotrebiteľov energie? Či ich vlády?
Ani čihi, ani hota
Na svete je ďalší právny alebo skôr etický a politický problém. Pretože súvisí aj s naším výkladom ľudských práv a spravodlivosti. Ako uplatňovať spravodlivosť v tieni klimatickej krízy? V Nemecku stoja proti sebe dva názory.
Prvý: útlm ťažby uhlia, dane z emisií CO2 či obmena zdrojov energie by mali zohľadňovať tých, čo na tieto opatrenia doplatia: baníkov, ľudí, ktorí sú každý deň odkázaní na svoje auto, ľudí, ktorých znervózňujú veterné zdroje energie.