Autor je nezaradený poslanec NR SR, predtým za Most/Híd, v súčasnosti v strane Dobrá voľba.
V uplynulých dňoch som spolu so svojimi kolegami z Parlamentného zhromaždenia NATO absolvoval sériu rozhovorov s poprednými predstaviteľmi Jordánska za účelom posúdenia situácie v krajine a v celom regióne.
Štvrtina nového obyvateľstva
Jordánsko je vnímané ako malá oáza stability v rozbitom regióne a partner NATO. Okrem ťaživých problémov s ekonomikou, nedostatkom vody, nástupom demografického boomu občanov, je samozrejme silnou otázkou téma bezpečnosti.
Veď len pred pár rokmi viali čierne zástavy tzv. Islamského štátu niekoľko desiatok kilometrov od hlavného mesta. Strach z teroristických útokov vládne neustále, rovnako ako aj neistota, čo vlastne vyplynie z pôsobenia mocností v tomto ťažko skúšanom regióne.
Približne 8 percent HDP v Jordánsku ide na obranu. Po prirátaní výdavkov na iné zložky polície a tajných služieb sú výdavky na bezpečnosť ohromujúce.
Tak ako je celý región v ohni, Jordánsko sa zdá byť ostrovčekom stability. Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, aká krehká je situácia aj v tejto krajine.
Samozrejme, azda prvoradým a to mnohorozmerným problémom je otázka utečencov zo susednej Sýrie. V priebehu krátkeho času znamenal prílev utečencov prudký nárast obyvateľov (odhady hovoria, že až 25 percent populácie v Jordánsku sú dnes utečenci zo Sýrie) s požiadavkami na zabezpečenie aspoň základných potrieb.
Preskupovanie síl v regióne
To, čo začalo ako vnútorný konflikt v Sýrii, má obrovský vplyv aj na celý región.
Takmer pol milióna mŕtvych, viac ako milión zranených, milióny presídlených, alebo utekajúcich mimo krajinu. Najviac utečencov prichýlili okolité krajiny ako práve Jordánsko, Libanon a Turecko.
