Autor je divadelný režisér
Tento text by som chcel venovať spomienke na moju študentku.

Na VŠMU som začal učiť spolu s Ľubom Kostelným.
V roku 2012 nás oslovil nebohý Peter Mankovecký, aby sme otvorili ročník. Preberali sme štafetu po skvelom profesorovi Martinovi Hubovi, ktorý nám našťastie prvý rok ešte pomáhal.
Tradíciou na VŠMU je, že pedagógovia, ktorí učia hlavný predmet, dostanú na starosť ročník na celých päť rokov. Majú tak logicky zásadné slovo pri výbere počas prijímacích skúšok.
Tak sme sa aj my s Ľubom ocitli v tejto zodpovednej pozícií. Keď sme si postupne z adeptov vyberali jednotlivých uchádzačov, ktorí zapadali do našej predstavy a skladby ročníka, zistili sme, že to vôbec nie je také jednoduché, ako to môže na prvý pohľad vyzerať.
Snažili sme sa byť čo najdôslednejší, a tak bola debata o uchádzačoch veľmi živá. O jednej uchádzačke sme obaja vôbec nepochybovali.
Oslovila nás hneď v prvom kole. Bolo to jasné sotva vošla do priestoru.