Autor je redaktor v slobodnom povolaní, pôsobil v spravodajstve 24.hu a v televízii Hír TV. Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.
"Pán Lee, ste veľmi ambiciózny človek, no len si predstavte, čo váš vynález spôsobí mojim poddaným. Celkom istotne ich zničí, zoberie im prácu a urobí z nich žobrákov," povedala údajne kráľovná Alžbeta I. Wiliamovi Leemu, vynálezcovi pletacieho stroja v roku 1589, keď sa uchádzal o patent.
Ako ukazuje táto historka, strach zo straty práce pre technologické zmeny nie je ani zďaleka novým úkazom.
Pred Prvou industriálnou revolúciou si sotva dokázali predstaviť hospodárske výhody, ktoré by pletací stroj mohol ľuďom priniesť. Dokázali si predstaviť stratu pracovných miest, no už nie vytvorenie tých nových.
Dnes sme svedkami Štvrtej industriálnej revolúcie a s ňou tiež podobnej transformácie a tak, ako v minulosti, neprejde deň, aby sme sa nestretli s predpoveďami o katastrofálnej strate miest v dôsledku automatizácie, ktorá zo zamestnancov urobí bezprizorných ľudí.
V minulom roku sa Svetové ekonomické fórum spýtalo vo svojej správe výkonných manažérov, ako automatizácia zmení ich spoločnosti. Zistenie bolo takéto: kým v roku 2018 sa odpracované hodiny delili medzi ľudí a stroje v pomere 71 k 29, tento pomer sa do roku 2022 zmení na 58 k 42 v prospech ľudí.
Takmer nikto nie je nenahraditeľný
V jednej z najcitovanejších štúdií k tejto téme dvojica oxfordských vedcov skúmala, ktoré profesie sú najviac náchylné, že ich vymenia roboty či algoritmy. Carl Benedikt Frey and Michael A. Osborne analyzovali americký pracovný trh a prišli k záveru, že stroje nahradia 47 percent pracovných pozícií.
Typy zamestnaní rozdelili do štyroch kategórií: rutinné, nerutinné, manuálne a kognitívne. Manuálne (ako práca pri páse) a rutinné kognitívne práce (kancelárska robota) môžu byť nahradené strojovou prácou, keďže zamestnanci v týchto pozíciách nasledujú jasne dané pravidlá a opakujú činnosti, čo je presne ten typ práce, ktorý sa dá naprogramovať.
Pred nie dlhým časom vedci verili, že nemanuálna rutinná práca a nerutinné kognitívne úlohy sa len ťažko dajú nahradiť algoritmami. Šoférovanie či rozpoznávanie písma, napríklad, sa zdali ako príliš zložité zadanie pre stroj.
Dnes už vidíme, že každý väčší výrobca vozidiel pracuje na vývine vlastného modelu autonómneho auta a algoritmy dokážu spoznať písmo s takmer stopercentnou presnosťou. Čo znamená, že nielen práca za pásom sa dá nahradiť strojmi, ale tiež práca, ktorá si vyžaduje zložité znalosti a vedomosti.
“Útechou by mohlo byť, že pri predošlých technologických zmenách vytvorené pozície vždy prevážili tie, čo zanikli.
„
Navyše tieto stroje sú čoraz lacnejšie, lepšie nastavené, výpočtová sila rastie, veľké dáta sa zväčšujú a pomáhajú strojom rozpoznávať vzorce a riešiť zložité úlohy s väčšou presnosťou, rýchlejšie a dlhodobo.
Napríklad, britskí vedci zistili, že strojovo je možné diagnostikovať lekárske snímky za štyri sekundy, kým špecialistovi to zaberie 13 sekúnd. Ďalším takým príkladom je JP Morgan. Newyorská investičná banka používa stroje na triedenie právnych dokumentov, keďže stroj dokáže urobiť v priebehu sekúnd to, čo by asistentom zabralo 360-tisíc hodín práce.
Prípad Maďarsko
Viedol som rozhovory s viacerými znalcami, aby som zistil, či je maďarský pracovný trh pripravený na Štvrtú industriálnu revolúciu.
Szilard Molnár, šéf Spoločnosti Zoltán Magyary varuje, že "49 percent hodín práce maďarských robotníkov je možno nahradiť strojovo. To znamená, že do roku 2030 automatizácia bude mať vplyv na milión pracovných miest v Maďarsku. Továrenské pozície sa skrešú o štvrtinu, transport a skladnícke práce o 22 percent, ľahké úradnícke práce o 18 percent."
Júlia Vargová, seniorná výskumníčka na Ekonomickom inštitúte maďarskej akadémie vied si myslí, že robotizácia v konečnom dôsledku nastúpi ako úsporné opatrenie zo strany nemeckých výrobcov áut , ktorí fabriky umiestnili aj v Maďarsku.
Ak budú stroje lacnejšie ako maďarský robotník, spoločnosti pristúpia k robotizácii, aby obstáli v konkurenčnom prostredí.
Podľa Annamárie Artnerovej, seniornej výskumníčke na Inštitúte svetovej ekonomiky v maďarskej akadémii vied, nízke náklady na prácu môžu byť ochranou pred automatizáciou. No dodáva, že "nízka pláca drží robotníkov asi tak, ako šibenica podopiera obesenca".
Všetko sa začína v škole
V dlhodobej perspektíve mnoho závisí od toho, či bude školský systém schopný učiť žiakov také zručnosti, ktoré roboty a algoritmy nahradiť nedokážu. Podľa expertov, s ktorými som sa rozprával, tam patrí aj predstavivosť a spoločenská inteligencia, spolupráca, riešenie problémov, analytické myslenie, experimentovanie a iniciatíva.
Podľa výsledkov v testoch PISA vieme, že maďarskí študenti v týchto oblastiach zaostávajú a dobre sa umiestňujú len v meraniach verbálnych zručností. Alarmujúce je, že vôbec nezáleží na tom, koľko si študent dokáže zapamätať, pretože ani náhodou v tejto oblasti s automatom súperiť nedokáže, keďže ten v okamihu spracuje obrovské objemy dát.
Zvýši sa tiež dôraz na celoživotné vzdelávanie, pretože mnohí si budú musieť opakovane hľadať prácu.
Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra bude 54 percent pracovníkov potrebovať preškolenie kvôli automatizácii a digitalizácii do roku 2022, no spoločnosti budú investovať do vzdelania len pre perspektívnych pracovníkov. Tí, čo nedokážu myslieť tvorivo, kriticky a nedokážu riešiť zložité úlohy, prácu stratia. A preto sú maďarskí pracovníci v ohrození.
Podľa Miklósa Illéssyho, výskumníka v Centre pre spoločenské vedy maďarskej akadémie vied v Maďarsku, značne poklesol nárok ma tvorivosť v práci medzi rokmi 2005 a 2010 a situácia sa odvtedy príliš nezmenila. Čo znamená, že momentálne sú mnohí pracovníci čoraz menej vystavení zložitým úlohám, učeniu nových vecí a zadávaniu prácu sebe samým.
Illéssy verí, že múdrosť a zdravý rozum utlmia negatívne spoločenské dôsledky technologickej zmeny. Útechou by mohlo byť, že pri predošlých technologických zmenách vytvorené pozície vždy prevážili tie, čo zanikli. No ako dlho bude Maďarsku trvať, kým sa prispôsobí a aké bolestivé to bude?
Ak navyše vzdelávanie zotrvá pri starých vzorcoch, je len ťažké byť optimistom.
Autor: Bence Bámer
